Najkrajšie dielo modernej architektúry: Spoznajte tajomstvá vily Tugendhat

 

Návšteva vily Tugendat je ako prechádzka v čase. Dovolí vám spoznať jedinečné architektonické riešenia aj technológie svoje doby, predovšetkým však odkrýva každodenný život svojich obyvateľov. Stačí na chvíľku zavrieť oči a keď ich otvoríte, možno budú po izbách opäť pobehovať deti a z domu vás rýchlo vyženie nahnevaná dáma v kožuchu.

Možno vás to prekvapí, ak však chcete spoznať vilu Tugendhat skutočne do hĺbky, mali by ste svoju návštevu začať o kúsok vedľa. Secesná vila Löw-Beer odhaľuje vzácne tajomstvá rodiny, ktorá za jej vznikom stála. Práve v nej býval bohatý obchodník s textilom Alfred Löw-Beer s manželkou Mariane a tromi deťmi (Hansom, Maxom a Gretou).

_____________________________________________________________________________________

Secesná vila Löw-Beer: Nemý svedok tragických udalostí

_____________________________________________________________________________________

K vile patril rozsiahly tiahly pozemok, ktorého hornú časť s nádherným výhľadom na Brno daroval v marci 1929 svojej dcére Grete (1903-1970), ktorá sa druhýkrát vydala za Fritza Tugendhata (1895-1958). Ako jediná z detí nemohla dediť podiel v otcových továrňach, tak jej ho Alfred Löw-Beer nahradil pozemkom a financovaním stavby domu.

Greta žila s prvým manželom Hansom Weissom v Nemecku, kde sa pohybovala v umeleckých kruhoch. Secesia sa jej nepáčila a uprednostňovala jednoduchosť tvarov a línií. Preto stavbu svojho nového domova zverila jednému z najlepších architektov doby – nemeckému rodákovi Ludwigovi Miesovi van der Rohe (1886 – 1969). Ten vytvoril v Brne unikátne dielo, ktoré ovplyvnilo celé dejiny stavebníctva. Tugendhatovci boli ideálnymi klientmi – rešpektovali jeho predstavy a poskytli takmer neobmedzený rozpočet.

Aj vďaka tomu mohol architekt po prvýkrát v súkromnom dome použiť oceľovú nosnú konštrukciu v podobe stĺpov na pôdoryse kríža a nešetril ani na ostatných materiáloch. V interiéri použil onyx z Maroka, taliansky travertín aj palisander z Indonézie. Cena domu sa napokon vyšplhala na 8 miliónov korún, čo bola pri priemernom mesačnom plate 1000 korún a cene nového auta 15 – 20 tisíc skutočne závratná suma.

Voľne stojaca vila je situovaná v svahovitom teréne, hlavným vstupom do domu sa preto vchádza priamo do tretieho nadzemného podlažia (tzv. spálňové poschodie). Na ňom sa nachádzajú samostatné spálne Grety a Fritza aj dve detské izby. Zo všetkých miestností je nádherný výhľad do záhradnej časti a na panorámu Brna s hradom Špilberkom a katedrálou sv. Petra a Pavla.

Okrem toho návštevníkov zaujme aj originálne zariadenie – vďaka nemu sa človek prenesie v čase a chvíľami má pocit, že je u Tugendhatovcov na návšteve. Interiér sa vyznačuje čistými líniami, premyslenými detailmi a nadčasovosťou. Šatníková skriňa v rodičovskej spálni dodnes pripomína výrobky z ponuky známej švédskej nábytkárskej firmy. Menej bežné sú až tri metre vysoké dvere, ktoré si architekt presadil aj napriek počiatočnému nesúhlasu majiteľov.

Vrcholom architektonického riešenia vily Tugendhat je obývacia izba, kde jej tvorcovia na jednom mieste priviedli všetky svoje princípy k absolútnej dokonalosti. Celý priestor je jednotný a nevymedzujú ho štyri pravouhlé steny. Jednotlivé zóny oddeľuje len priamka onyxovej a krivka drevenej priečky, oceľové nosné stĺpy a nábytok. Dokonalé prepojenie s prírodou zabezpečuje zasklená stena, ktorú bolo možné zatemniť závesmi alebo aj celkom odstrániť.

Interiéru okrem dokonalého výhľadu a drahých materiálov dominuje aj niekoľko unikátnych kusov nábytku. Jedným z nich je okrúhly stôl v jedálenskej časti pred stenou z palisandrového dreva, ktorý sa dal veľkostne prispôsobiť počtu ľudí. Podľa pani Grety pri ňom mohlo súčasne sedieť až 24 hostí.

Pred onyxovou stenou zase dokonalo vynikajú tri kreslá a taburet Barcelona v smaragdovo zelenej koži, ktoré navrhol sám Miese pre výstavu Expo v Španielsku. Dnes patria spolu s ďalšími kusmi nábytku k ikonám dizajnu a niektoré sa používajú dodnes. Stoličku typu Brno, ktorá mala v tejto vile premiéru, ste mohli pri pozornom sledovaní vidieť napríklad aj vo filme Pretty Woman či v seriáli Dr. House.

Prelomové boli aj technologické riešenia v dome – elektrické sťahovanie okien, trúbky pozdĺž všetkých presklených stien, ktoré zamedzovali ich zahmlievaniu alebo systém vzduchotechniky, ktorý do hlavného obytného priestoru dopravoval filtrovaný a tepelne upravený vzduch (akýsi predchodca klimatizácie). Vďaka nemu mohli domáci znížiť teplotu vzduchu až o desať stupňov a dokonca určovať, v akom pomere chcú využiť vonkajší a obehový vzduch. Premyslený systém jeho čistenia, zohrievania a chladenia môžete vidieť v podzemných priestoroch vily. Tam sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé miestnosti – práčovňa, temná komora majiteľa domu aj tzv. moľová komora, kde si pani Greta odkladala kožuchy.

Svoj výnimočný domov si však rodina Tugendhatovcov dlho neužila. Vilu začali stavať v lete 1929 a hotová bola za štrnásť mesiacov. V decembri 1930 sa manželia spolu s deťmi Hanou, Ernstom a Herbertom mohli nasťahovať. V roku 1938 však pod hrozbou vypuknutia vojny odišli do Švajčiarska a v januári 1941 do Venezuely. Domov sa už ako rodina nikdy nevrátili. O to pôsobivejšie sú jej originálne fotografie, ktoré sú súčasťou expozície.

Už v októbri 1939 dom skonfiškovalo gestapo a od januára 1942 bol majetkom Nemeckej ríše. Po dobytí Brna sa vo vile usadila sovietska armáda, ktorá zničila väčšinu pôvodného zariadenia. Od augusta 1945 do júna 1950 pôsobila v dome súkromná tanečná škola a v októbri 1950 prešla nehnuteľnosť do vlastníctva štátu. Ten v nej zriadil rehabilitačné stredisko pre deti s poruchami chrbtice, ktoré mali v hlavnom obývacom priestore zriadenú telocvičňu.

Greta Tugendhatová do svojho domu znova vkročila až v roku 1969, jeho obnovy sa však nedožila. 10. decembra 1970 prechádzala s vianočnými darčekmi cez cestu a zrazilo ju auto. Vila prešla prvou rekonštrukciou až v 80-tych rokoch, po nej tu ubytovávali vzácne návštevy Brna. V auguste 2009 v záhrade rokovali Václav Klaus a Vladimír Mečiar a pri okrúhlom stole vo vile Tugendhat tiež podpísali zmluvu o rozdelení Československa.

Až v rokoch 2012 až 2012 však dali vzácnu nehnuteľnosť vďaka historickým fotografiám do pôvodného stavu. Súčasťou medzinárodného tímu, ktorý sa na obnove podieľal, bola aj kunsthistorička  Danielle Hammer Tugendhatová, jedna z dvoch dcér, ktoré sa Grete narodili vo Veneuzele. Rekonštrukcia stála 173 miliónov českých korún (asi 7,5 milióna eur), z čoho 85 percent hradili z Integrovaného operačného programu Európskej únie.

Dnes je vďaka nej návšteva vily Tugendhat naozaj nezabudnuteľným zážitkom. Neobvyklý príbeh domu a rodiny, ktorá ho obývala, zaujme všetkých. Pamätajte však na to, že u týchto hostiteľov nemôžete len tak zaklopať na dvere. Ohlásiť sa treba minimálne s dvojmesačným predstihom na stránke vily. Tam sa môžete vilou Tugendhat prejsť aj virtuálne. Výnimočnú atmosféru tohto miesta však spoznáte len pri osobnej návšteve.

 

Zdielať článok na Facebooku