Jože Plečnik – architekt, ktorý premenil Pražský hrad a Lány na rezidencie českých prezidentov

23.01.2022 |   |    | 

Slovinský architekt Jože Plečnik sa na prianie prezidenta T. G. Masaryka stal prvým oficiálnym architektom Pražského hradu a výrazne ovplyvnil jeho podobu. Od jeho narodenia dnes uplynulo 150 rokov. Poďte sa vybrať po jeho stopách nielen po Hradčanoch, ale aj do rezidencie prezidentov v Lánoch a ku kostolu na pražských Vinohradoch, ktorý patrí k najpôsobivejším Plečnikovým stavbám.



 

Osudové mestá – Viedeň, Praha, Ľubľana

Priekopník modernej architektúry a jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia Jože Plečnik bol celý život rozkročený medzi rodnou Ľubľanou, Viedňou, kde vyštudoval Akadémiu výtvarných umení pod vedením jedného zo zakladateľov modernej európskej architektúry Otta Wagnera, a Prahou, kam ho priviedlo priateľstvo so spolužiakom z viedenských štúdii Janom Kotěrou.

Po desaťročnom pôsobení vo Viedni sa v roku 1911 presťahoval do Prahy, kde začal pôsobiť ako profesor dekoratívnej architektúry a vychoval celý rad vynikajúcich architektov. Medzi nimi aj Otta Rothmayera, ktorý sa neskôr stal jedným z jeho najbližších spolupracovníkov.

 

Dvorný architekt Masaryka

V roku 1919 po neúspešnom priebehu architektonickej súťaže na úpravu Južných záhrad Pražského hradu sa rozhodol Spolok výtvarných umelcov Mánes doporučiť prezidentovi Tomášovi Garrigue Masarykovi práve Jože Plečnika. Masaryk sa s Plečnikom spriatelil a v roku 1920 ho menoval architektom Pražského hradu, aby podľa prezidentovho priania „hrad monarchistický premenil na hrad demokratický“.

Traduje sa, že sa Plečnik k tejto funkcii dostal vďaka tomu, že ako jediný dokázal filozofické názory prezidenta osloboditeľa vyjadriť umeleckými prostriedkami. Prezident osloboditeľ Plečnikovi plne dôveroval a nechal mu voľnú ruku, aby úpravy od čias Rudolfa II. zanedbaného Pražského hradu premenil na dôstojný symbol mladého demokratického štátu.

A tak bol Plečnik v rokoch 1920 až 1934 „dvorným architektom“ Masaryka a za ten čas vtlačil areálu Pražského hradu nezameniteľnú pečať, ktorá pretrvala do dnešných dní. Najmä po roku 1989 bolo jeho pražské dielo citlivo obnovené.

 

Premena Pražského hradu

Na pražskom hrade začal Plečnik na začiatku 20. tych rokov s citlivými premenami Južných záhrad. Striedme, ale zároveň noblesné riešenie rešpektujúce hradné genius loci otvorilo cestu k ďalším objednávkam pre prezidentskú kanceláriu, za ktoré však nikdy neprijal žiadny honorár. Tvrdil totiž, že samotná možnosť na tomto ikonickom mieste pracovať, je pre neho najväčšou poctou.

V rovnakej dobe, ako pracoval na úpravách Pražského hradu, bol menovaný profesorom architektúry na novozaloženej univerzite v Ľubľani, a tak svoj záujem musel deliť medzi obama mestami. Návrhy pre Pražský hrad väčšinou vytváral v Slovinsku a v Prahe sa podľa nich vyrábali ich presné modely pod vedením Plečnikových žiakov. Najmä už spomínaného Otta Rothmayera. Modely potom putovali naspäť do Slovinska a až po korekciách prichádzalo k realizáciam.

Plečnik zväčša osobne dozeral nad prácami počas leta, kedy pravidelne prichádzal do Prahy, aby sa na vlastné oči presvedčil, ako sa realizujú jeho predstavy. Plečnikove práce prezrádzajú vplyv stredomorskej architektúry aj viedenskej secesie, antiky a ranej talianskej renesancie. Jeho štýl kombinuje moderné a klasické prvky, najmä stĺpy, balustrády a piliere, a to z kvalitných materiálov, ako bola žula a mramor.

Navrhol nové usporiadanie záhrad Rajskej, Na valech a Na Baště. Plečnik dal záhradám jednotnú geometrickú koncepciu s cestami a trávnatými plochami s vyhliadkovými altánmi, terasami a fontánami. Zo záhrad vedie Plečnikove Býčie schodisko na tretie nádvorie.

Tam architekt nechal vztýčiť 18-metrový monolit z mrákotínskej žuly. Bol odhalený pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa. Postavený bol ako pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Stĺp zaplatil zo svojich súkromných prostriedkov prezident Masaryk. Prvý monolit vylomený v roku 1923 sa však pri nehode počas cesty rozlomil a bolo nutnú vylomiť druhý monolit. Ten už bol úspešne prepravený a vztýčený v novembri roku 1928. Obelisk však nebol celkom dokončený, lebo mu chýbalo vrchné ukončenie. To bolo doplnené až v roku 1996 na popud Václava Havla.

Z mrákotinskej žuly bola vyrobená aj obria kamenná váza do Rajskej záhrady. Plečnik zároveň nechal upraviť dlažbu na III. nádvorí, prístrešok nad vykopávkami predrománskej rotundy sv. Víta a navrhol novú fontánu pod neskorogotickou plastikou sv. Juraja, ktorá nahradila barokovú predchodkyňu. Plečnikovým dielom sú aj drevené stožiare na štátne vlajky pred Matyášovou bránou a na prvom hradnom nádvorí z roku 1925.

K ďalším stavbám z Plečnikových plánov v areáli hradu patrí stĺpová sieň Bellevue pod Ústavom šľachtičien, impozantná vstupná stĺpová sieň Španielskej sály, kde v roku 1937 bola po úmrtí Masaryka vystavená jeho rakva, Masarykova vyhliadka s vinicou na severnej hrane Jelenej priekopy, kde prezident rád odpočíval a ďalšie miesta. Podľa jeho plánov bol upravený aj byt prezidenta s pracovňou v Novom kráľovskom paláci.

 

Plečnikove prezidenské Lány

Na premeny Pražského hradu nadviazali nadčasové úpravy interiérov zámku v Lánoch a zámockého parku. Lány boli a dodnes sú oficiálnou rezidenciou českých prezidentov. V roku 1921 československý štát odkúpil od Fürstenbergov zámok a park v Lánoch neďaleko Prahy.

Táto nehnuteľnosť bola v dobrom stave, ale napriek tomu ju bolo potrebné adaptovať pre potreby prezidenta. Touto úlohou bol poverený hradný architekt Plečnik, ktorý tieto práce prevádzal v rokoch 1921-1932. Do samotného zámku Plečnik zasiahol len minimále. Zariadil napríklad prezidentovu pracovňu a spolu so svojim žiakom Karlom Štíplom osadil vstupnú bránu a na priečelie umiestnil niekoľko symbolov československej republiky v podobe levov.

V jednoduchom štýle upravil aj parter zámku, navrhol bránku ku kostolu ozdobenú plastikou kohúta, ďalej vyriešil priestor pred skleníkom jednoduchou fontánou a vázou z umelého kameňa, upravil interéry skleníka s ďalšou fontánou a postavil drevený včelín.

K najvýznamnejším zásahom bol však nový vodný systém parku so založením rybníka. Plečnik navrhol aj pamätník padlých lánskych občanov pred vstupom do zámockého parku, na ktorý využil odštiepok mrákotínskeho monolitu z Pražského hradu. Návštevníci sa môžu do zámockého parku počas leta pozrieť štyrikrát do týždňa, kedy je sprístupnený pre verejnosť.

 

Kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe

Posledným Plečnikovým dielom v Česku je kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe na námestí Jiřího z Poděbrad na Vinohradoch z rokov 1928 až 1932. Moderná stavba pripomínajúca antické chrámy je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.

Plečnik bol silne veriaci, a preto jeho kostoly patria vedľa ľublanskej knižnice k tomu najlepšiemu, čo vytvoril. Pri projektovaní tohto kostala sa inšpiroval Noemovou archou. Typickou je preň 42 metrov vysoká plochá zvonica, na ktorej sa nachádzajú najväčšie kostolné hodiny v Česku s číselníkom s priemerom 7,6 metra.

Nad hlavným oltárom z bieleho mramoru a zlátenými tepanými dvermi je zavesená trojmetrová zlátená postava Krista v symbolickom srdci a sochami šiestich českých patrónov v nadživotnej veľkosti: sv. Jan Nepomucký, sv. Anežka, sv. Vojtech, sv. Václav, sv. Ľudmila a sv. Prokop.

V Čechách Plečnik ešte postavil  nárožný dom v Žatecké ulici na Starém Měste v Prahe, upravil oboru Hvězda, pomník továrnika J. Edlera von Schroll v Broumove a hrobku Emila Kratochvíla na lesnom cintoríne na Křivokláte.

 

Plečnik a Ľubľana

Plečnikova pražská misia skončila v polovici 30. rokov pretože časť verejnosti vtedy ostro protestovala proti jeho plánovaným zásahom v okolí Pražského hradu a Hradčan, Plečnik spoluprácu s Prahou, Masarykom a českým štátom ukončil a vrátil sa do vlasti.

Ľubľane v posledných dvadsiatich rokoch svojho života ovplyvnil urbanistické riešenie mesta a súčasne vybudoval školu architektúry. Medzi najznámejšie diela patrí Trojmostie cez rieku Ľubľanicu, tržnica, Národná a univerzitná knižnica či kostol sv. Michala na Blatoch.

Architekt zomrel v roku 1957 a je pochovaný na cintoríne Žale, ktorý tiež sám projektoval. V Ľubľane si tiež môžete prezrieť múzeum Jože Plečnika, umiestnené v jeho dome v štvrti Trnovo, v Česku jeho pôsobenie mapuje expozícia v Rothmayerovej vile v pražských Střešovicích.

Za významný prínos pre Českú republiku Jože Plečnikovi prezident Miloš Zeman in memoriam udelil 28. októbra 2017 Rad Tomáša Garrigua Masaryka.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdielať článok na Facebooku
Zdroj: CzechTourism

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Streda, 25. máj. 2022. Meniny má Urban.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa