Karlova Koruna - jeden zo skvostov barokovej architektúry

Zámok Karlova Koruna sa nachádza v Chlumci nad Cidlinou v okrese Hradec Králové. Už v roku 1424 píšu dokumenty prvé zmienky o istom šľachtickom sídle na tomto mieste. Starý vodný hrad by ste vtedy našli priamo v meste. V 17. storočí ho dostávajú do majetku Kinskí a začína sa písať iný, dlhý príbeh tohto rodu na tomto sídle. S výnimkou doby od znárodnenia po vrátenie majetku (1948 – 1992) patrila Karlova Koruna len im a patrí im doteraz.

V 18. storočí dedí chlumecké panstvo František Ferdinand Kinský a má záujem vybudovať tu nové sídlo. Má viac reprezentovať nielen novú dobu, ale aj jeho postavenie najvyššieho kancelára kráľovstva Českého. A tak sa stavia nové sídlo – zámok Karlova Koruna. Kinský svoju myšlienku väščích stavebných zmien zveruje významným menám.

O realizácii uvažuje s architektom Janom Blažejom Santinim Aichelom a staviteľom Františkom Maxmiliánom Kaňkom. Santini Aichel je v tom čase zvučné meno českej architektúry s talianskymi koreňmi a reprezentuje ho osobitý štýl takzvanej barokovej gotiky. Využíva dynamiku baroka a výrazové prvky gotiky.

Aj Karlova Koruna nesie typické prvky jeho práce. Zapojil do nich poznatky z matematiky, geometrie či dokonca numerológie. Dômyselným originálnym prvkom práve tohto sídla je pôdorys v tvare korun, no svoj názov získal aj vďaka spojeniu s cisárom Karolom VI. Na počesť jeho českej korunovácie pomenovali zámok práve Karlova Koruna.

Neskôr dopĺňajú sídlo ďaľšie časti – Tereziánsky trakt, Lichtenštajnský trakt i oranžéria. Istý čas tu Národná galéria ČR vytvorila expozíciu – Barok v Čechách a v roku 1992 sa majetok vracia opäť Kinským. Tí tu aj dnes odkrývajú históriu svojho rodu a život jeho členov.

Aktuálne si tento originálny rodinný zámok s netradičnou symetriou pripomína už 300 rokov od slávnostnej dostavby. Začína sa tak nová etapa Karlovej Koruny a blížiaca sa sezóna tiež prekvapí niečím zaujímavým. Vo vynovenej jazdiarni, koniarni a kočiarni čaká na návštevníkov novinka sezóny, expozícia „Kopytem sem, kopytem tam.“

Dozviete sa, ako sa „kratochvíle“ anglických šľachticov v podobe takzvaných honov na koňoch dostali aj do Čiech, respektíve ako sa jazdila nielen Veľká liverpoolská, ale aj Veľká pardubická. Jej začiatky možno spojiť práve s Kinskými, presnejšie Oktaviánom Jozefom grófom Kinským. Práve na  jeho panstve v Chlumci sa v roku 1836 konali prvé preteky podobné tým v Anglicku a o Veľkej pardubickej hovoríme od 1. novembra 1874.

Kinskí však neriešeli len preteky. Zaujímali sa aj o chov koní, a tak vám nová expozícia predstaví chlumského plaváka. Plemeno rodu Kinských, ktoré patrí k tým najlepším chovaným v Českej republike, charakterizuje zlaté sfarbenie a čierna hriva. A tu je ďalšie spojenie s anglickou šľachtou. Johanka, kobyla tohto plemena sa stala pri príležistosti stých narodenín Alžbety, kráľovnej matky súčasťou tunajšieho kráľovského zrebčína.

Ďalším lákadlom je interakcia. Pýtate sa, že ako môžete na zámku, kde je väčšinou všade nápis "Nedotýkajte sa exponátov", zažiť niečo interaktívne? Na zámku Karlova Koruna sa to dá v zámockom parku. Audiosprievodca vás tam prevedie všetkými zaujímavými budovami zámockého areálu a ukáže jeho zákutia. V komentároch sa vám bude prihovárať aj sám gróf Zdeňek Radslav Kinský.

Na zámku Karlova Koruna sa zoznámite s Kinskými, chlumským plavákom a ocitnetnete sa razom aj na dostihoch, no a v zámockom parku môžete aj zrelaxovať a vychutnať si taliansku kávu. Z Karlovej Koruny odporúčajú pred výletom si dobre prečítať aktuálne informácie na webovej stránke zámku. A počas výletu nesledovať hodinky, ale mať dostatok času a vnímať všetko, čo ponúka zámok aj park.

Autor: © Zoznam/Eva Vašková