Mesto chmeľu a historických pamiatok: Žatec je ďalším českým zápisom na zozname UNESCO

 

Prvá písomná zmienka o Žatci pochádza z roku 1004 zo spisu saského kronikára Dětmara z Merseburga, ktorý označuje Žatec termínom "urbs", čo znamená pevnosť či mesto. Podľa archeologických nálezov tu bolo přemyslovské hradisko už medzi rokmi 925 a 937, opevnenie tu zrejme nechal vybudovať neskorší svätec knieža Václav.

Grófi (purkrabí) na hrade v Žatci sú spomínaní od roku 1068 do roku 1277. Už v ranom stredoveku bol Žatec a najbližšie okolie centrom obchodu a remesiel. Prerodu Žatca vo vrcholne stredoveké mesto významne napomohla listina Přemysla Otakara II. z roku 1265, vďaka ktorej získal významné mestské práva.

Richtár napríklad dostal právomoc súdiť podľa mestského práva a obsahovala aj právo míľové, teda napríklad ochranu miestnych hostincov proti konkurencii v okolí jednej míle (česká míľa bola zhruba 11 km) či v čase trhov právomoc richtára nad všetkými účastníkmi aj míľu od mesta. Žateckému richtárovi boli jeho právomoci potvrdené ako druhému v krajine, prvým bol richtár v Litoměřiciach v roku 1262.

Pre ďalší rozvoj mesta malo veľký význam povolenie poddaným sťahovať sa do mesta (museli za to však svojim pánom zaplatiť) aj povolenie voľne chodiť do kráľovských lesov v okolí mesta, kde miestni získavali kurivo aj stavebný materiál. Už v tom čase bola oblasť významná pestovaním chmeľu.

Žateckí právnici získali právo variť pivo v roku 1261, prvá písomná správa o chmeľnici v Žatci pochádza z roku 1348, ale chmeľ sa tu pestoval už oveľa skôr. Vďaka zhruba 800 rokov starej tradícii chmeľníctva a pivovarníctva vznikla celá mestská štvrť, kde sa chmeľ spracovával a skladoval.

Mesto sa postupne rozrastalo, okrem iného bolo aj centrom vzdelanosti. V roku 1335 udelil Ján Luxemburský žateckej mestskej škole právo voliť rektora a učiteľa. V pôvodne drevenom meste začala prevládať murovaná zástavba, mesto začali osídľovať nemeckí prisťahovalci. Žatec zohral významnú úlohu počas husitských vojen.

V začiatkoch hnutia bol dokonca ako "mesto Slnka" považovaný za jedno z piatich miest, ktoré unikne totálnej skaze (spolu s Plzňou, Klatovmi, Lounmi a Slaným), čo vyvolalo prílev prívržencov husitstva z vidieka. Pápež na mesto uvalil kliatbu, to potom odolalo krížovej výprave a spolu s mestami Louny a Slaný vytvorilo tzv. žatecko-lounský zväz.

V 16. storočí potom mesto nad riekou Ohří patrilo k najväčším v Čechách, malo 700 obývaných domov a takmer 5000 obyvateľov. Počas stavovského povstania sa tunajší starosta Maxmillián Hošťálek aktívne angažoval v protihabsburskej opozícii a po bitke na Bielej hore bol jedným z 27 popravených českých pánov.

Ďalší vývoj mesta bol v znamení postupnej industrializácie, predovšetkým rozmachu chmeliarstva a pivovarníctva. Významne rástol počet obyvateľov, mesto osídľovali prevažne Nemci. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1930 žilo v vtedy 18-tisícovom meste vyše 3000 ľudí hlásiacich sa k českej národnosti a viac ako 14.400 hlásiacich sa k národnosti nemeckej. Po okupácii v roku 1939 sa preto vtedy mesto ako Saaz stalo súčasťou zabraného územia a bolo hraničným mestom nemeckej ríše.

V čase okupácie nemecká správa nechala neďaleko Žatca vybudovať vojenské letisko, ktoré sa neskôr stalo jedným z určujúcich prvkov ďalšieho rozvoja mesta. Vojenská posádka tu síce bola už od roku 1935, no v roku 1951 tunajšiu vojenskú prítomnosť rozšírili piloti prúdových lietadiel.

Počas nasledujúcich desaťročí bol v Žatci umiestnený aj protilietadlový a tankový pluk. Miestne pluky vrátane leteckej základne zanikli v 90. rokoch, teraz tu sídli veliteľstvo 4. brigády rýchleho nasadenia. Bývalé vojenské letisko bolo premenené na celoštátnu významnú priemyselnú zónu Triangle.

Medzi významné pamiatky mesta patrí klasicisticky prestavaná budova mestskej radnice na Námestí Slobody zo 14. storočia, barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, synagóga z druhej polovice 19. storočia, ktorá je druhou najväčšou synagógou v Čechách, či monumentálny Stĺp Najsvätejšej trojice zo začiatku 18. storočia.

Turistov láka tiež Chrám chmeľu a piva vybudovaný v rokoch 2009 až 2012 s vyhliadkovou vežou a orlojom. Žatecká chmeliarska krajina obsahuje najcennejšie a najúrodnejšie chmeľnice, na ktorých je celosvetovo uznávaný žatecký chmeľ po stáročia pestovaný a šľachtený.

K najcennejším zložkám žateckého chmeľu patria najmä chmeľové živice a silice. Hlavnou pestovanou odrodou je Žatecký poloraný červeňák patriaci do skupiny jemných aromatických chmeľov. Medzi ďalšie odrody chmeľu patria Kazbek, Agnus, Saaz Late či Premiant.

V septembri sa stal Žatec a krajina žateckého chmeľu 17. českým zápisom na zozname svetového dedičstva UNESCO. Zapísaná pamiatka sa skladá z dvoch častí. Prvú tvoria krajina s chmeľnicami a dedinami Trnovany a Stekník vrátane rovnomenného zámku.

Druhú časť predstavuje historické centrum Žatca s jeho priemyselnou štvrťou z 19. storočia, v ktorej je najväčšia koncentrácia stavieb spojených so spracovaním chmeľu a obchodovaním. Obe časti, ktoré ilustrujú cyklus pestovania, spracovania a obchodovania s najznámejšou odrodou chmeľu na svete – Žateckým poloraným červeňákom, sú prepojené riekou Ohří.

 

Zdieľať článok na Facebooku