Korzika - ostrov, kde vládu sťažuje krvná pomsta

2023-03-19 13:00:00 |   |    | 

Janov je po dlhoročných bojoch na konci síl. Na udržanie Korziky už nemá prostriedky, musí sa ostrova vzdať. Korzičania, túžiaci po nezávislosti, sa však radujú predčasne. Dostanú totiž nového pána a namiesto slobody ich čaká ďalšia vojna!



 

Korzika patrí v staroveku k dôležitým obchodným destináciám a priťahuje záujem mnohých národov. Usadzujú sa tu Gréci, Etruskovia či Kartáginci. V 3. storočí pred n. l. sa potom ostrova zmocňujú Rimania, ktorí tu budujú prístavy, osídľujú vnútrozemie, neskôr šíria kresťanstvo... … A ako dodáva súčasný publicista a básnik David Ašenbryl, „počas vlády Rimanov sa na Korzike rozšírila latinčina a udržala sa dodnes ako hovorový jazyk, korzičtina sa preto považuje za dialekt latinčiny“. Rímska nadvláda nad ostrovom pretrvá až do 5. storočia n. l. Následne sa na Korzike vystriedajú Germáni, Byzantínci a Arabi. Relatívny pokoj a poriadok tu opäť zavládne až v 11. storočí, keď stredomorský ostrov získava do svojej správy talianska Pisa. Janovu, jej veľkému konkurentovi, sa to ale nepáči. Tiež sa hlási o svoje „práva“ a po zásahu pápeža časť Korziky skutočne ovládne. Bohužiaľ, Janovčanom to nestačí. Riadia sa heslom „všetko, alebo nič!“.

 

O zisky sa nedelia

Dohoda nie je možná, Pisa svoje pozície dobrovoľne neopustí, preto musia prehovoriť zbrane. Rozhodujúca námorná bitka sa odohrá v auguste 1284 pri malom ostrovčeku Meloria neďaleko západotalianskeho Livorna. Janovčania v nej drvivo víťazia a podmaňujú si celú Korziku. Ľahko sa im tu ale nevládne. S hrdými Korzičanmi majú veľa problémov. Navyše zabŕdnu do vojny s Aragonským kráľovstvom (v dnešnom Španielsku), ktoré si tiež robí na ostrov nároky. Kvôli novej hrozbe vybudujú pozdĺž korzického pobrežia pás strážnych veží. Stavajú však aj cesty, mosty, zveľaďujú mestá a Korzika pod ich nadvládou hospodársky prekvitá. Bežní Korzičania ale ďalej trú biedu s núdzou, pretože Janovčania si všetky zisky nechávajú pre seba.

 

Vražda hrdinu

Francúzi v 16. storočí bojujú so Španielskom o nadvládu nad Apeninským polostrovom. Radi by si podmanili aj Korziku. Chcú tak narušiť logistiku nepriateľa a súčasne potrestať Janovčanov, ktorí uzavreli so španielskymi Habsburgmi spojeneckú koalíciu. V lete 1553 sa na ostrove vylodí francúzska armáda. Sprevádza ju jednotka korzických žoldnierov na čele so Sampierom Corsom (1498-1567). Invázia je úspešná a Francúzi Korziku ovládnu. Avšak Janovčania sa nevzdávajú. Vypukajú ďalšie boje a v roku 1559 – po uzavretí mieru medzi Španielskom a Francúzskom – získavajú celý ostrov naspäť. Sampiero Corso sa s tým nezmieri. Čoskoro sa na Korziku vracia s vlastným vojskom. Krajania ho privítajú s obrovským nadšením. Už dlho to v nich vrie. Majú plné zuby toho, ako sa s nimi európske mocnosti „pohrávajú“. Pre svoj ostrov chcú nezávislosť! Corsovo povstanie je spočiatku úspešné, vzbúrenci vyhrajú niekoľko bitiek. Postupne sa ale prejaví prevaha Janovčanov. Tí navyše vypíšu na Corsa tučnú odmenu a korzický národný hrdina je v januári 1567 zavraždený. Trestu neuniknú ani ostatní Korzičania. Prichádzajú o množstvo svojich práv a väčšinou ďalej žijú v chudobe…

 

Kráľom len na skok

Sú zdecimovaní, avšak po slobode túžiť neprestali. Znovu sa Korzičania vzbúria v roku 1729. O šesť rokov neskôr vyhlásia nezávislosť na Janovskej republike a rozhodnú sa, že ich ostrov bude suverénnym kráľovstvom. Kto ale zasadne na tunajší trón, keď nie je nikto vhodný po ruke? Nakoniec pomôže náhoda. Janov sa odmieta Korziky vzdať a začne jej námornú blokádu. Začiatkom roka 1736 sa napriek tomu jednej lodi podarí pri ostrove zakotviť. Pláva pod anglickou vlajkou a priviezla zbrane, muníciu a ďalšie potrebné zásoby. Velí jej nemecký šľachtic Theodor von Neuhoff (1694–1756), ktorý už dávno zahorel pre „korzickú vec“. Práve jeho Korzičania z vďačnosti zvolia svojim kráľom ako Theodora I. Nemecký dobrodruh sa však na tróne neohreje ani rok. Janovčania získavajú v prebiehajúcej vojne navrch. V ťažkej situácii sa Theodor I. rozhodne hľadať pomoc v Európe, späť sa už ale nevráti. Dobehne ho minulosť, kvôli nesplateným dlhom opakovane skončí vo väzení. Janovčania medzitým s pomocou Francúzska Korziku opäť ovládnu a krátku éru samostatného kráľovstva ukončia.

 

Vymyslí symbol

Pokoj na ostrove nezavládne. „Budeme s Janovčanmi bojovať dovtedy, kým ich vyženieme!“ zaviazali sa Korzičania. Ich novým vodcom sa stáva Pascal Paoli (1725-1807), ktorý sa roku 1755 vrátil z talianskeho exilu. Vzdelaný a v osvietenstve vychovaný vlastenec zjednotí rozhádaný odboj. Janovčanov vytlačí do niekoľkých málo korzických prístavov a prakticky sa stáva pánom ostrova. Vládne ale demokraticky. Časť politickej moci zverí do rúk samosprávam a súčasne sa snaží o celkový rozvoj Korziky. Podľa Ašenbryla "uviedol do života korzickú ústavu, založil univerzitu, oživil ekonomiku a vymyslel symbol ostrova - čiernu maurskú hlavu s bielou šatkou na čele". Janovčania nedokážu jeho smršť reforiem zastaviť. Hoci sa snaia akokoľvek, na znovudobytie Korziky už nemajú sily. Preto sa ostrova po takmer 500 rokoch vzdajú. Na základe zmluvy podpísanej v máji 1768 ho celý prenechajú Francúzsku!

 

Rozumný správca

Ani Francúzi ale nemajú pre separatistické chúťky Korzičanov pochopenie. Ešte v máji 1768 pošlú na ostrov početnú armádu. Paoli zvolá vojsko a v októbri zvíťazí v bitke pri Borge. Potom sa ale prejaví francúzska prevaha. Rozhodujúcu porážku Korzičania utrpia v máji 1769 pri Ponte Nova. Sen o nezávislosti sa rozplynul, Korzika je pripojená k Francúzsku. Paoli odchádza do exilu a usádza sa v Londýne. Správcom na ostrove je menovaný gróf Charles Louis de Marbeuf (1712–1786). Svoj úrad vykonáva vcelku zodpovedne. Snaží sa pre Korzičanov urobiť niečo dobré. Pravda, k tým, ktorí kolaborujú s Francúzmi, je oveľa ústretovejší, ale aj tak prevedie množstvo prospešných reforiem. Počet obyvateľov ostrova rastie, tunajšia ekonomika si vedie dobre a ľudia sa obvykle môžu dovolať svojich práv. De Marbeuf tiež zatočí s miestnymi banditmi a potlačí tunajší fenomén krvnej pomsty (vendety)… V priebehu 20 rokov sú na Korzike zriadené rovnaké správne, súdne i náboženské inštitúcie ako v ostatných francúzskych departmentoch. Ostrov má tiež istú mieru autonómie, čo však mnohým Korzičanom nestačí. Neprestávajú dúfať v nezávislosť a čakajú na vhodnú príležitosť na rozpútanie novej rebélie…

 

Briti sklamali

Vo Francúzsku roku 1789 vypuká revolúcia a tamojšie úrady čoskoro omilostia všetkých korzických exulantov. Paoli sa vracia domov a je menovaný dočasným správcom ostrova. Bohužiaľ nie nadlho. „Trpíte nedostatkom revolučného zápalu. Ohrozujete našu vec!“ obvinia ho francúzske úrady a vypíšu naň zatykač. „Otec korzického národa“ takéto správanie nenechá len tak. Vyhlási odtrhnutie Korziky od Francúzska a požiada o pomoc Britov. Odvekí rivali Francúzov mu ochotne vyjdú v ústrety. V roku 1794 pošlú na ostrov vojenské jednotky, ktoré rýchlo dobývajú kľúčové prístavy. Hlavou nového Anglo-korzického kráľovstva sa stáva britský panovník Juraj III. (1738 – 1820). Lenže ani Briti nie sú oveľa lepší páni. Veľa zlej krvi narobia už len tým, že miestokráľom na ostrove nemenujú Paoliho, ako on sám očakával, ale britského šľachtica Gilberta Elliota (1751–1814). Korzičania sa búria a niektorí volajú po návrate Francúzov. Po dvoch rokoch britská okupácia ostrova skončí. Korzika opäť pripadne Francúzsku a Paoli už druhýkrát odchádza do Anglicka, kde zostane až do smrti.

 

Statoční vojaci

Korzika už zostane súčasťou Francúzska. 19. storočie jej veľa šťastia a radosti neprinesie. Ostrov trpí nezáujmom francúzskych úradov, macošsky sa k nemu správa dokonca aj tunajší rodák Napoleon Bonaparte (1769–1821). Korzičanov trápi hlavne chudoba, pomalý rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva či opätovný nárast prípadov krvnej pomsty, v dôsledku čoho veľa mladých ľudí odchádza za lepším životom na pevninu. V núdzi najvyššej napriek tomu prichádzajú Francúzom na pomoc. „V prvej svetovej vojne Korzičania bojovali za Francúzsko, patrili k najlepším vojakom a štvrtina dospelých mužov padla,“ vysvetľuje Ašenbryl. Počas druhej svetovej vojny Korziku okupujú Taliani. Život im znepríjemňujú miestni partizáni, ktorí si tuhým odporom vyslúžia obdiv Spojencov. V októbri 1943 je ostrov oslobodený a po vojne západné veľmoci pomáhajú s obnovou tunajšej ekonomiky.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Piatok, 19. júl. 2024. Meniny má Šarlota, Dušana.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa