Zlatá klietka hollywoodskej krásky: Grace Kellyová zachránila Monako, no šťastie tam nenašla

V okúzľujúcej herečke Grace Kellyovej (1929–1982) sa mieša krv z rôznych kútov sveta. Otec je potomkom írskych prisťahovalcov, matka zase nezaprie svoj nemecký pôvod. Grace sa však narodila už ako americká občianka vo Filadelfii a hneď od počiatku je vzhľadom k rodinnému majetku materiálne aj finančne zabezpečená na celý život. Jej sny sú však väčšie. „Raz budem princeznou,“ zasní sa malá Grace pred svojou staršou sestrou Peggy (1925–1991). Kto by tušil, že naozaj príde doba, kedy urobí ešte ďalší krok k vzostupu medzi tú najvyššiu spoločnosť?

Otecko so zlatou medailou

Bohatstvo, ktoré nazhromaždil jej otec John Brendan Kelly (1889 – 1960), nepochádza z jeho mladých rokov, keď sa preslávil ako trojnásobný olympijský víťaz vo veslovaní. Až ako podnikateľovi v stavebníctve sa mu začína mimoriadne dariť a s tým, ako kypí jeho majetok, rastie aj jeho vplyv. Je len otázkou času, kým vstúpi do politiky. Zastáva funkciu pensylvánskeho ministra financií a dokonca – aj keď neúspešne – kandiduje na starostu Filadelfie. Počas druhej svetovej vojny sa potom na žiadosť prezidenta Franklina D. Roosevelta (1882-1945) venuje zvyšovaniu fyzickej zdatnosti amerických mužov.

Pod vládou generála

Nie je nijako prekvapujúce, že na rodinu nemá John Kelly príliš času. Všetko však za neho zvláda jeho manželka Margaret (1898-1990). Nie nadarmo sa jej kvôli jej nemeckému pôvodu aj tvrdej ruke potajomky hovorí „Pruský generál“. „Nepamätám si, že by nás otec niekedy bil. Ale od mamy priletela facka každú chvíľu,“ zverí sa po rokoch dcéra Grace. Tá musí okrem náročnej matky riešiť aj šikanovanie v škole, pretože spolužiaci sa jej smejú kvôli jej silnej krátkozrakosti. Šťastná ale byť napriek tomu dokáže. Predovšetkým keď sa ukáže strýko George Kelly (1887–1974), herec, scenárista a režisér ako na Broadwayi, tak aj v Hollywoode. Ak má mať dievča mužský vzor, bude to skôr George ako jeho brat John Kelly.

Bohatstvo je minulosťou

Dospievajúca Grace má zrazu žiarivý životný cieľ: Bude ako strýko George, alebo ešte lepšia a slávnejšia! Už v 12 rokoch si herecké remeslo vyskúša v školskej divadelnej hre Nekŕmte zvieratá. V podnikateľskej rodine Kellyovcov sú ale myšlienky na „komediantsku“ kariéru považované za kacírske. „Herečka je len malý kúsok nad pouličnou šľapkou,“ vyhlási nahnevaný otec, a tak si tvrdohlavá slečna jedného dňa zbalí kufre a vydá sa do New Yorku. Nie tak úplne nazdarboh. Jej cieľom je vyhlásená herecká škola American Academy of Dramatic Arts. Od začiatku je dievča rozhodnuté dosiahnuť svoj cieľ. Štúdiu obetuje všetko. Doma sa dokonca neustále nahráva na magnetofón, aby vylepšila svoj hlas. Prísun peňazí od urazených rodičov však viazne, a tak berie každý štek v béčkových seriáloch a reklamách. A keď šteky práve dôjdu, zarába si ako uvádzačka v divadle.

Afrika zadarmo

Našťastie je Grace krásna, a tak sa vždy uchytí ako modelka. Spočiatku dostáva 7,5 dolára na hodinu, ale má taký úspech, že si zakrátko môže dovoliť požiadať aj o trojnásobok. O to viac času môže venovať herectvu a vypláca sa to. Už za rok podpisuje svoju prvú filmovú zmluvu so štúdiom MGM, ktoré si novú nádejnú tvár cenia na 850 dolárov týždenne. Grace má vyhrané, o budúcnosť má postarané. Môže si dovoliť dokonca aj veľmi sebavedomé vyhlásenia. Keď je v roku 1953 obsadená do jednej z hlavných rolí filmu Mogambo, nechá sa počuť, že dôležitý pre ňu síce je režisér John Ford (1894-1973) a herecká hviezda Clark Gable (1901-1960), ale ponuku vraj prijala predovšetkým preto, že sa mohla zadarmo pozrieť do Afriky, kde prebiehalo natáčanie. „Keby sa točilo niekde v Arizone, tak by som tú rolu nevzala,“ hovorí. Svoju prácu ale zrejme odvedie dobre, pretože si za svoj výkon vyslúži nomináciu na Oscara.

Chladná ohnivá hviezda

Po vychádzajúcej hviezde siahne hviezda už dávno jasne žiariaca - Alfred Hitchcock (1899-1980). „Je to dokonalá dáma. Elegantná, vzdelaná, neskutočne krásna, jednoducho prvotriedna. Zvonku chladná, zvnútra plná ohňa,“ hodnotí ju režisér. Obsadí Grace hneď do troch svojich snímok, aj keď vytúženého Oscara jej v roku 1954 vynesie spolupráca s jeho kolegom Georgom Seatonom (1911–1979). V hudobnej komédii Country Girl Grace zažiari po boku Binga Crosbyho (1903–1977). Na jar nasledujúceho roku sa film vydáva s americkou delegáciou uviesť na filmový festival do francúzskeho Cannes. Táto cesta navždy zmení jej život…

Jeden muž vládne všetkým

V programe filmových hviezd na festivaloch bývajú rôzne propagačné výlety a jeden taký zavedie Grace Kellyovú aj do Monaka. Možno pred odchodom ani netuší, že na čele tohto miništátku stojí knieža menom Rainier III. (1923 – 2005). Stretnutie 6. mája 1955 vo vládcovom paláci je osudové pre oboch. Grace po festivale mieri domov, ale myšlienkami sa stále častejšie vracia do Monaka. S Rainierom si vymieňajú listy cez Atlantik a zástupy mužov, ktoré ju až doteraz obletovali, majú zrazu smolu. Keď potom Rainier v decembri navštívi USA, ide už vlastne na pytačky. Stačia tri spoločne strávené dni a cez Vianoce je žiadosť o ruku na svete.

Po svadbe už ani klapka

Pre Rainiera je Grace nielen splnením snov mužských, ale aj panovníckych. Vzťahy Monaka s Francúzskom nie sú momentálne najlepšie a hovorí sa o možnom uplatnení dávnej zmluvy, podľa ktorej Monako pripadne krajine galského kohúta, pokiaľ knieža nesplodí právoplatného následníka trónu. Pôvabná Grace tak náhle získava novú neoficiálnu prezývku: Žena, ktorá zachránila Monako. Grace súhlasí so svadbou, a hoci jej šťastie všetci želajú, filmoví fanúšikovia sú predsa len trochu smutní. Veď doteraz nakrútila len 11 filmov a zdá sa, že toto číslo sa už nezvýši. To, že skončí s natáčaním, je totiž jednou z podmienok jej nastávajúceho. Filmové štúdio MGM zo situácie vyťaží aspoň zisk výsadných práv na natočenie dokumentárneho filmu Svadba v Monaku.

Ostro sledovaná plavba

Nielen kniežaciu svadbu, ale už aj prípravy na ňu sleduje celý svet. „Svadba storočia“ začína cestou zo Spojených štátov do Európy na luxusnom parníku Constitution. Grace sa naloďuje s celou rodinou a sprievodom celkom 66 osôb. Na loď sa pokúsi dostať až 400 reportérov, zmestí sa ale sotva štvrtina z nich. Odplávajúcej lodi v New Yorku mávajú tisíce fanúšikov, po ôsmich dňoch v Monaku jasajú ďalšie tisíce budúcich poddaných. Americká vyvolená ich uznávaného vládcu ich očarí a jej popularita nie je o nič menšia, než akej sa teší samotný Rainier.

Nevesta sa oháňa mečom

Samotnú kniežaciu svadbu sleduje v televízii okolo 30 miliónov ľudí. Vlastne sú to svadby dve. Najprv sa 18. apríla 1956 za účasti stovky významných hostí koná úradný obrad, nasledujúci deň potom prebehne o poznanie slávnostnejšia ceremónia v monackej katedrále. Aj tu o sebe necháva vedieť svet filmu, pretože nevestine svadobné šaty navrhla kostýmová výtvarníčka štúdia MGM Helen Roseová (1904–1985). Ani topánky nie sú práve konfekčné. Vytvorí ich na zákazku najlepší americký návrhár David Evins (1909–1992) a až podrobné skúmanie po rokoch, keď už topánky budú exponátom Múzea umenia vo Filadelfii, odhalia nielen nenápadne vyrazené meno Grace Kelly na ľavej črievičke, ale aj medený cent, ukrytý z povery v pravej topánke. Šesťposchodová svadobná torta je vysoká 275 centimetrov a zdobí ju okrem iného replika kniežacieho paláca. Grace tortu rozkrojí manželovým mečom.

Šampanské tečie prúdom

Ak knieža Rainier dúfal v narodenie potomka, nemohol si priať lepšiu konšteláciu hviezd. Dcéra Caroline Louise Marguerite Grimaldi (*1957) sa narodí deväť mesiacov a štyri dni po svadbe. V ten deň je šampanské v monackom kniežatstve zadarmo, je vyhlásený štátny sviatok a vypálených je 21 slávnostných delostreleckých rán, ale knieža predsa len túži po synovi, pravom následníkovi trónu. On aj Monako sa dočkajú v marci 1958, kedy na svet prichádza Albert Alexandre Louis Pierre Grimaldi, dnešné panujúce knieža Albert II. Tretie dieťa, dcéru Stéphanii, si kniežací pár zaobstará až v roku 1965.

Každý deň je rovnaký

Manželské šťastie však musí Grace kombinovať s oficiálnymi povinnosťami. Filmovanie je dávnou minulosťou. Nielenže nesmie natáčať, ale Rainier zakazuje v Monaku aj premietanie všetkých jej filmov. „Hneď na začiatku som prišla o svoju identitu. Už teraz viem, ako budem tráviť každučký deň po celý zvyšok svojho života,“ povzdychne si raz Grace. V kráľovskom paláci s 235 izbami sa cíti zviazaná. Veľa sa zaoberá charitou, podporuje umeleckú činnosť, venuje sa lige na podporu dojčenia a stáva sa prezidentkou monackého Červeného kríža. Občania Monaka ju milujú a zdá sa, že nielen oni. Turistický ruch v malom kniežatstve po svadbe utešene narastie. Grace si ale stále častejšie pripadá nešťastná a cnie sa jej po voľnosti, ktorú zažívala v dávnych hollywoodskych dobách.

Vodič má voľno

Uplynie 26 rokov od slávnej svadby, jeden rok je ako druhý. Šušká sa o Rainierových neverách aj o Gracinom prílišnom pití, navonok ale všetko funguje dokonale. Teraz 52-ročná Grace sa 13. septembra 1982 vracia so 17-ročnou dcérou Stéphaniou v zelenom Roveri 3500 z vidieckeho sídla v Roc Agel do Monaka. Grace trvá na tom, že nepotrebuje vodiča a riadiť bude ona sama. Po ceste je nutné absolvovať zjazd po serpentínach z hôr k moru. V jednej zo zákrut auto vyletí z cesty a zrúti sa z 30-metrového skalného zrázu.

Spomienkové ruže

Stéphanie, hoci s mnohými zlomeninami, haváriu prežije. Grace s krvácaním do mozgu také šťastie nemá. S ťažkým srdcom ju knieža Rainier na druhý deň necháva odpojiť od prístrojov, keď mu dôjde, že nádej na vyliečenie je nulová. „Grace priniesla do môjho, rovnako ako do vašich sŕdc mäkké, teplé svetlo a zakaždým, keď som ju uvidel, bol to pre mňa malý sviatok,“ vyhlási na pohrebe Gracin slávny herecký kolega James Stewart (1908–1997) a vyjadrí tak súhrnne to, čo cítia všetci prítomní. Knieža Rainier III. na pamiatku svojej ženy nechá v Monaku vybudovať verejnú záhradu, plnú jej milovaných ruží, a nikdy už sa neožení, aj keď sa dožije 81 rokov.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Luděk Příhoda