Predbiehači vs.večne poslední: Psychológovia vysvetlili správanie cestujúcich pri odletovej bráne

Zatiaľ čo druhý typ sa často drží späť, aby sa vyhol státiu v rade, motívy, ktoré vedú prvú skupinu, môžu byť horšie odhadnuteľné, napísal denník The Washington Post (WP). Zamestnanci leteckých spoločností majú pre tento typ cestujúcich dokonca prezývku: vši pri bráne (gate lice).

Bývalý pracovník odletovej brány a terajší manažér komunikácie na aerolinkách Delta Air Lines Drake Castaňeda špekuluje o vzrušení ako o možnej príčine. "Ak ste na letisku, ste pripravení dostať sa tam, kam sa pokúšate docestovať, takže ste nedočkaví a očakávate zážitok z cesty," hovorí. "Pre mňa, aj ako pre cestovateľov, platí, že pokiaľ budem v lietadle sedieť, najmä pri dlhších letoch, rád si postojím," dodáva.

Ale aj keď je podľa Castaňedy príjemné pretiahnuť si nohy, postaviť sa skôr do radu môže vyústiť do ďalšej prekážky pri nástupe do lietadla. Skorý vznik radu môže viesť k preťaženým letiskovým chodbám, dlhšiemu čakaniu na nástup skupín, ktoré boli skutočne povolané, a všeobecnému zmätku.

Ak vás niekedy zaujímalo, prečo ľudia stoja v rade skôr, existuje psychologický pohľad na príčiny tohto zdanlivo šialeného konania. Odborníci na psychológiu poukázali na dve možné vysvetlenia: konformitu a súťaživosť.

"Ľudia používajú ostatných ako zdroj informácií o tom, čo je správne urobiť, aj o tom, čo robia ostatní," povedala Shira Gabrielová, profesorka psychológie na univerzite v Buffale.

Obe veci sa dejú na letisku, keď sa cestujúci postavia do radu skôr. Prvý človek, ktorý si stúpne, dáva ostatným informáciu o tom, ako sa môžu a majú správať, čo vedie k tomu, že sa ďalší ľudia postavia a pridajú sa k nemu, čím presvedčia ďalších, aby sa pridali v neustálej informačnej spätnej väzbe.

"Ľudia urobia akúkoľvek podivnú vec, ak si myslia, že sa tak majú správať," vysvetľuje Gabrielová. "Keď vidíte ľudí, ako sa stavajú do radu, ako sa pripravujú, vyvoláva to vo vás pocit, že to má nejaký prínos," dodáva.

Politika leteckých spoločností je navyše stále častejšie taká, že včasné vystátie rady môže mať skutočný, hmatateľný prínos. Lety sú často plné alebo dokonca preplnené, čo môže u cestujúcich vyvolať pocity tlaku, aby si svoje miesto nárokovali včas. Pri leteckých spoločností, ktoré nútia cestujúcich k odbaveniu príručnej batožiny z dôvodu "plných" priehradiek nad hlavami, to napríklad znamená, že byť posledným cestujúcim na palube môže znamenať rozdiel medzi tým, či si príručný kufor ponecháte, alebo nie.

Podľa Gabrielovej je logické, že keď máte obmedzené zdroje, treba sa do radu zaradiť skôr. To platí najmä pre cestujúcich, ktorí majú tesné prestupy, alebo cennosti v príručnej batožine, a riziko ich straty alebo čakania pri páse na kufre im spôsobuje väčšie problémy.

"Dôsledkom týchto štrukturálnych problémov (leteckých spoločností) je, že vytvárajú neistotu (pri akomkoľvek lete môžem mať problémy) a konkurenciu (jedná sa o hru s nulovým súčtom: to, že ostatní nastúpia s batožinou, znižuje šancu, že ja nastúpim s batožinou)," uviedol v e-maile Stephen Reicher, profesor psychológie zo škótskej univerzity v St. Andrews. "To vedie k úzkosti a antagonizmu," dodal.

Práve pocity nepriateľstva motivujú ľudí k tomu, aby sa postavili do radu, aj keď to znamená, že sa budú predbiehať. "Státie v rade môže byť nefunkčné, ale nie je iracionálne. To, čo ľudia robia, dáva zmysel vzhľadom na kontext, v ktorom sa nachádzajú," povedal Reicher.

Castaňeda však varoval, že hoci štát v rade skôr môže dávať zmysel, "neurýchľuje to proces (nástupu do lietadla)". V skutočnosti to môže všetko spomaliť.

"Už som videl prípady, keď v priestore brány stálo a zhromažďovalo sa príliš veľa ľudí. To môže spomaliť proces pre tých, ktorí nastupujú a čakajú v rade," povedal. Títo ľudia navyše môžu spôsobiť zmätok u cestujúcich, ktorí by mali nastupovať, a zahlcovať priestor pre tých, ktorí potrebujú nastúpiť ako prví, napríklad vozíčkarov. Nakoniec sú konformita a konkurencia neoddeliteľne spojené.

"Vyvinuli sme sa ako druh, ktorý dokáže prežiť iba v kolektívoch. A súčasťou toho, že sme neuveriteľne spoločenský druh, je, že sa pozeráme na ostatných ľudí, ako sa máme správať," povedala Gabrielová. "Takže možno prví ľudia, ktorí vstávajú, sa obávajú o svoje tašky... A stačí tých pár ľudí a potom to všetci prevezmú a naučia sa od nich, ako sa v takejto situácii správať, a vstávajú tiež," dodala.