NA CESTÁCH Posledný utajený raj

Biele motýle medzi mangovníkmi a stromami a v potoku sa naháňajú malé rybičky. Len s dvadsiatimiôsmimi domcami na ploche troch futbalových ihrísk, je táto dedinka posledným ostrovom vidieka v Singapure, kúskom územia zabudnutým vzadu v horúčke modernizácie  tohto mrakodrapmi a technologickou vyspelosťou symbolizovaného mestského štátu.

Príliš dlho však v takomto stave zrejme nevydrží. Dedinu menom Kampong Buangkok sa rozhodla miestna vláda zrovnať so zemou a prestavať čo najskôr. Hneď ako Kampong zmizne zo sveta, bude dokončená jedna z najextrémnejších národných prestavieb na svete.

Kampong je miestny výraz pre dedinu a zároveň tiež definícia tradičného vidieckeho spôsobu života, ktorý Singapur opustil a nechal za sebou. Veľká renovácia začala začiatkom 60.rokov minulého storočia. Ako plynuli desaťročia,  premenilo sa hlučné tropické miesto na výkladnú skriňu rozvinutého sveta.

Do súčasnosti sa 90 percent obyvateľov presunulo do štátnych domov a mnohí ľudia sa aspoň raz sťahovali, pretože mesto sa neprestáva meniť. Všetko je pripravené k novej prestavbe. Dokonca aj v centre mesta, domy a budovy, ktoré boli postavené v 60. a 70.rokoch, sa teraz strhávajú.

Keď otec Sng Mui Hong, kúpil v roku 1956 pozemok, bola dedina Kampong Buangkok plná blata a rovnaká ako stovky iných po celom Singapure. Nikto by vtedy nepredpokladal, že táto dedina zostane práve tou poslednou. Podľa Mestského plánu rozvoja, bude k neurčenému dátumu Kampong Buangkok „komplexne prestavaná, aby poskytla ubytovanie, školy a ďalšiu infraštruktúru“.

Majiteľkou pozemku, ktorú kúpil jej otec, je dnes päťdesiatpäťročná Sng. Na bicykli prechádza medzi  prízemnými domcami s plechovými strechami, ktorých nájomníci, sú zároveň aj jej priateľmi, jej platia len základné nájomné. Vláda zaisťuje elektrinu, tečúcu vodu a zber odpadu a raz denne sem prichádza poštár na motorke. Sng tu vyrástla a s mnohými zo svojich susedov chodila do školy. Len málo ľudí v Singapure z jej generácie,  môže povedať to isté.

V dedinke sa chúlia ovocné stromy a kvetiny ako ohrozené druhy v miznúcom ekosystéme. Rastú tu drobné Kvajavy a obrovské papáje, jamy a tapioky, kôpor a jedlé bambusové výhonky, kvitnú bougainvilley a ibišky. V priestore sa hemžia jašterice a hadi.

Cez stromy na všetky strany môžu obyvatelia Kampong Buangkoku uvidieť vládne obytné bloky, ktoré predstavujú  ich budúcnosť. Podľa singapurského zákona, môže vláda kedykoľvek pôdu odkúpiť za stanovenú cenu a Sng sa už na to pripravila: „Pokiaľ sa to nezmení, už nebudem mať svojich priateľov, ale nesmieme na veciach lipnúť. Pokiaľ si vláda chce zobrať túto pôdu, bude ju mať.“

Niet pochýb, že Singapur pôdu potrebuje. Počet jeho obyvateľov, ktorých bolo v roku 1960 zhruba 1,6 milióna, stúpol na súčasných  vyše 4,6 milióna, čo zo Singapuru robí jedno z najhustejšie obývaných miest na svete. A odhady pritom hovoria o ďalšom náraste.
 
Len málo ľudí v Singapure vie, že jedna dedina stále prežíva ukrytá medzi stromami 180 metrov od diaľnice. „Aj keby som chcel ukázať svojim deťom, ako som vyrastal, nemôžem“, hovorí päťdesiatročný taxikár Ho Why Hong. „Všetko je zničené, zbúrané. Keď som bol malý, nezamykali sme dvere, takú dôveru sme k sebe mali. Každý poznal každého. Kedykoľvek, keď prišiel do dediny cudzinec, vedeli sme o tom.“ dodáva. 

V modernom Singapure sa pozná len malá hŕstka susedov, hovorí päťdesiatročná Sarimah Cokol, ktorá vyrástla v Kampong Buangkoku a teraz žije v jednom z bytov v obytných blokoch, ktorým miestni hovoria „holubníky“. „Otvoriť dvere, zavrieť dvere. Po práci ísť domov a zavrieť za sebou.“

Zdroj/autor: iht,čtk,drom
   
VIDEO Kampong Buangkok 2008