Chránená oblasť Latorica

Najvýznamnejším fenoménom Chránenej krajinnej oblasti Latorica sú dnes už zriedkavé a mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy tvoriace prírodný komplex v dosahu pravidelných záplav, ktorý na Slovensku nemá obdobu.

Územie zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien, riečnych jazier a kanálov. Rieky východného Slovenska sú charakteristické vejárovitou riečnou sieťou, ktorá sa zbieha na rovinách Východoslovenskej nížiny, kam najmä v čase jarných záplav prinášajú dostatok vody.

Najhodnotnejšie časti tejto prírodnej krajiny v roku 1990 vyhlásili za chránenú krajinnú oblasť s rozlohou 23 198 hektárov, vďaka čomu patrí medzi najmenšie na Slovensku. Jej správa sídli v Trebišove. O význame územia svedčí aj fakt, že v roku 1993 centrálnu časť Chránenej krajinnej oblasti od hraníc s Ukrajinou po sútok Latorice a Laborca s rozlohou 4 358 hektárov zapísali do Zoznamu medzinárodne významných mokradí (...)

Tunajšia fauna

Charakter prírodnej krajiny závislej od vody je priaznivým prostredím pre vodné vtáctvo, ktoré využíva Chránenú krajinnú oblasť nielen na trvalé hniezdenie, ale aj na krátkodobý oddych pri migrácii. Vyskytuje sa tu tiež náš najväčší lastúrnik – korýtko riečne, viacero druhov obojživelníkov, napríklad hrabavka škvrnitá, ropucha zelená, ropucha bradavičnatá, rosnička zelená, skokan ostropyský, skokan rapotavý či kunka červenobruchá.

Azda najvýznamnejší je výskyt vzácnej korytnačky močiarnej, jedinej korytnačky, ktorá žije na našom území, o čom svedčí aj fakt, že sa dostala do znaku Chránenej krajinnej oblasti. Z plazov je to ďalej jašterica bystrá, jašterica zelená, užovka obojková, užovka hladká či slepúch lámavý.

Z bezstavovcov tu žije napríklad koník stepný, modlivka zelená, fúzač veľký či pestroň vlkovcový. Z vtákov, ktorých tu zistili vyše 210 druhov, sa tu nachádza najväčšia kolónia brodivcov na území Slovenska. Z množstva cicavcov tu zaznamenali výskyt vydry riečnej, piskora malého či losa mokraďového. Na území Chránenej krajinej oblasti opísali deväť druhov netopierov (...)

Zdroj/autor: Dajama, KrasySlovenska 5-6/2009, drom