EXTRA Býčie zápasy cuno-cuki

V tom momente rozhodca zavelí: "Ťah". Nastáva chvíľa pre takzvané seko, japonských "býčích oddeľovačov", ktorí zápas ukončia skôr, než si zvieratá ublížia.

Zatiaľ čo krvavá španielska korida je v súčasnosti pod drobnohľadom aktivistov bojujúcich za práva zvierat, tak býčie zápasy cuno-cuki v severnom Japonsku, ktoré sa však od tých španielskych líšia, získavajú na popularite.

Japonskí fanúšikovia pri zápase nadšene povzbudzujú oba býky, ktoré sa niekoľko minút postrkujú a dorážajú na seba rohami. Rozhodcovia však ukončia boj ešte predtým, než sa v aréne objaví krv.

Seko predvádzajú svoje schopnosti a často riskujú i život, keď do lasa chytajú býkov vážiacich často cez tonu a oddeľujú ich od súperov.

"Neviem si predstaviť, že by v našej aréne tiekla krv," povedal Harudži Matsui, veterán býčích zápasov z malej dediny Jamakoši v severojaponskej prefektúre Niigata.

Starší farmári v Jamakoši hovoria o býkoch s láskou, keď spomínajú na časy, keď im tieto zvieratá pomáhali pri zaisťovaní zimných zásob a na poli.

"Správame sa k nim, ako by to boli naše deti," povedal osemdesiatročný pestovateľ ryže Fumihiro Aoki, ktorý začínal ako seko pred 65 rokmi.

"Pomenoval som svojho býka po najmladšom synovi. Miloval ako človek, správal sa ako veľký pes a dokonca reagoval na zvuk motora, keď som prišiel z poľa domov," spomína muž.

Pri zahájení cuno-cuki sa v celej aréne rozlieva tradičný japonský nápoj saké. "Rovnaký rituál sa praktizuje i počas zápasov sumo," uviedol univerzitný profesor Džutaka Suga, ktorý sa zaoberá výskumom športových tradícií.

Býčie zápasy sa usporadúvajú po celom Japonsku, najslávnejšie sú však tie na južnom ostrove Okinawa.

"Naša oblasť je vskutku zvláštna," prehlasuje s hrdosťou Matsui: "Nielen spôsobom ukončenia zápasov, ale taktiež tým, že neuzavierame stávky."

"Jedno z možných vysvetlení je, že tieto komunity sú malé a veľmi na sebe závislé, takže sa vyhýbajú súťaženiu a zápasom s jednoznačnými víťazmi a porazenými," konštatoval profesor Suga.

Po zemetrasení v Niigata v roku 2004 zahynulo 65 ľudí a zranených bolo 3 000 osôb, mnoho rodín utieklo do miest a už sa nikdy nevrátilo. Tí, ktorí zostali, však tvrdia, že tradície nenechajú nikdy zaniknúť.

"Organizujeme býčie zápasy dokonca, aj keď žijeme v dočasných prístreškoch po zemetrasení. Býci nám dávajú energiu prekonať problémy a pokračovať ďalej. V tomto zmysle im vďačíme za svoje životy," uzavrel pestovateľ ryže Aoki.

Zdroj/autor: čtk, reuters, drom

VIDEO Býčie zápasy, Okinawa