EGYPT/ video - V egyptskej dedine Rosetta našli pred 210 rokmi plochý kameň s písmom, ktorý o niekoľko rokov neskôr pomohol rozlúštiť egyptské hieroglyfy.
Rosettská doska slúžila ako kľúč francúzskemu lingvistovi Jean Jean-François Champollionovi k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov. Svoje meno dostala podľa egyptského mesta Rašíd (Rosetta), ktorom bola pred 210 rokmi objavená.
Rosettská doska patrí podľa šéfa egyptských pamiatkárov Zahí Havása k egyptskému kultúrnemu dedičstvu a ako taká by mala byť privezená späť do krajiny odkiaľ pochádza. Zároveň by mali byť do Egypta vrátené ďalšie pamiatky, vystavené v múzeách a galériách po celom svete.
Havás tiež žiada vrátenie busty kráľovnej Nefertiti z berlínskeho Nového múzea, sochu staviteľa pyramíd Hemiuna z múzea v Hildesheime, zverokruh z chrámu v Dendere, vystavený v galérii Louvre v Paríži a ďalšie sochy a iné fragmenty zo zbierok múzeí v Bostone, Turíne a ďalších mestách.
Rosettská doska je vystavená v Britskom múzeu v Londýne. Havás požiadal o jej zapožičanie pri príležitosti otvorenia nového múzea v Gize v roku 2012. Britské múzeum v písomnom prehlásení uviedlo, že zapožičanie zváži, natrvalo by ale doska mala zostať v jeho zbierke.
Podľa odborníkov by po vydaní dosky mohli vrátenie svojich pamiatok začať žiadať aj iné krajiny ako Taliansko, Grécko alebo Turecko. Múzeu by tak hrozili, že príde o všetky svoje vzácne exponáty.
Rosettská doska
V egyptskej dedine Rosetta (Rašíd) našli pred 210 rokmi, 15. júla 1799, plochý kameň s nápismi. Text na Rosettskej doske (Rosetta Stone), ako bol nález nazvaný, bol v dvoch jazykoch (egyptskom a gréckom) a troch písmach (v dvoch egyptských - hieroglyfickom a démotickom - a v gréckom). V roku 1822 práve vďaka tomuto nálezu dokázal Francúz Jean-François Champollion rozlúštiť egyptské hieroglyfy.
Text na Rosettskej doske bol vytesaný okolo roku 196 pred n.l. Pochádzajú z obdobia vlády Ptolemaia V. Epifana (210-180).
Stéla sa dostala do hradieb pevnosti v delte Nílu. Tam ju počas prác na obnove múrov objavil francúzsky dôstojník, inžinier Napoleonovej armády Pierre Bouchard. Kapitán zbadal, že nápisy na vyhladenej strane čadičového kameňa sú vytesané v troch rozdielnych typoch písma, uvedomil si hodnotu nálezu a zachránil ho pred zničením. Poslal ho do Káhiry vedcom, ktorí sprevádzali vojenskú výpravu.
V roku 1801 po porážke Francúzov sa na základe dohody dostala Rosettská doska ako aj ďalšie archeologické nálezy do vlastníctva Britov.
Platňa si našla svojho lúštiteľa v podobe francúzskeho vedca Jeana Françoisa Champolliona. Vedec bol schopný dešifrovať hieroglyfy (písmo kňazov) a démotické písmo (bežné egyptské písmo) porovnávaním s gréckou verziou.
Význam textov vyrozumel Champollion až v roku 1822. Mladý francúzsky filológ identifikoval mená Ptolemaios a Kleopatra v egyptskom texte. Cez grécke písmo potom určil význam rozhodujúcej väčšiny hieroglyfov, zistil vzťah medzi hieroglyfickým a gréckym písmom i vzťah obidvoch písem k démotickému, objavil zákonitosti egyptčiny a jej systém, zostavil egyptský slovník a gramatiku.
Výsledky svojej práce zverejnil Champollion 27. septembra 1822 v liste tajomníkovi Francúzskej akadémie Bon-Josephovi Dacierovi. Tento dátum sa považuje za zrod egyptológie a Champollion sa do dejín zapísal ako zakladateľ tohto vedného odboru.
Rosettská doska je vystavená v Britskom múzeu od roku 1801 iba s jednou prestávkou. Ku koncu prvej svetovej vojny v roku 1917 v obave, že Londýn bude bombardovaný, ju spolu s inými vzácnosťami premiestnili do bezpečia. Rosettská doska prežila dva roky v podzemí na stanici potrubnej pošty v hĺbke 16,76 metra pod zemou.
Zdroj/autor: britishmuseum,bbc,tasr,drom (pozri aj Galériu)
VIDEO Tajomstvo Rosettskej dosky
