Apokalyptická Centralia: Ako vyzerá americké mestečko, pod ktorým už 50 rokov horia šachty s uhlím?

Centralia je jedno z mnohých amerických miest duchov. Na rozdiel od drvivej väčšiny z nich však nie je nemou pamiatkou na obdobie zlatej horúčky – tak ako napríklad slávna osada Bodie. Centralia síce vznikla zhruba v rovnakej dobe, ale jej osud ani zánik nie je spojený s ťažbou zlata. Za apokalypsou Centralie stojí čierne uhlie…

Začalo to likvidáciou skládky

Bol koniec mája 1962 a partia hasičov ako každý rok dostala za úlohu zbaviť mesto legálnych i nelegálnych skládok. Tú pri tunajšom cintoríne sa rozhodli vypáliť. Oheň sa im však vymkol z rúk a začal sa šíriť labyrintom podzemných štôlní, ktorými bolo mestečko a okolie v dôsledku ťažby čierneho uhlia pretkané. Pod skládkou vraj pôvodne mala byť inštalovaná ohňovzdorná priehradka – práve preto, aby k niečomu podobnému nedošlo – na jej výstavbu však mesto rezignovalo a tak mal oheň voľnú cestu.

Hasiči sa síce pokúsili šírenie požiaru zastaviť a i v ďalších rokoch napumpovali úrady do jeho likvidácie obrovské peniaze. Zvládnuť obrovský požiar v kilometroch chodieb však bolo technologicky nemožné. V prvých rokoch sa navyše to, čo sa dialo pod povrchom, na povrchu prejavovalo len minimálne.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Koniec prišiel po dvadsiatich rokoch

Totálna skaza mestečka tak začala až takmer dvadsať rokov po požiari. Zem sa ohrievala, miestami sa objavovali prvé pukliny, ktorých vznik sprevádzal únik jedovatých plynov. A potom miestny pumpár John Coddington kontroloval množstvo paliva vo svojich nádržiach… Kovový merač, ktorý vytiahol, priamo sálal teplo. Nameraná teplota nafty atakovala osemdesiat stupňov. Začínalo byť jasné, že pod povrchom sa chystá vykypieť obrovský problém.

K vyvlastneniu domov a vysťahovaniu mestečka dala vláda pokyn v roku 1984, po sérii nehôd. Väčšinu domov nechala zbúrať, aby v nich nikto nemohol zostať a obyvateľov presunula do mestečiek Mt. Carmel a Ashland. Zostalo len pár zarytých, ktorí odmietli svoje domovy opustiť.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Vládu prebrala príroda

Dnes vládu nad Centraliou postupne preberá príroda. Kríky a tráva prerástli do niekoľkých domov, ktoré tu zostali, cesta, ktorá viedla cez mestečko, bola až do počiatku deväťdesiatych rokov zjazdná a dokonca i udržovaná a opravovaná. Neskôr v nej však už bolo príliš veľa kráterov a miest, ktoré roztrhal tlak pod povrchom, a preto úrady na jej udržiavanie rezignovali. Z oboch strán ju nechali zasypať hromadami sutiny a ako „novú“ Route 61 označili cestu, ktorá do tej doby slúžila ako obchádzka.

Úplne mŕtvo však v mestečku nie je ani po päťdesiatich rokoch od vypuknutia požiaru. V roku 2010 sa tu pri sčítaní obyvateľstva prihlásilo k pobytu desať ľudí – napriek tomu, že mesto prišlo už aj o poštové smerovacie číslo a nevedie doň žiadna poriadna prístupová cesta.

Niektorí z obyvateľov dodnes tvrdia, že všetko, čo sa tu stalo, je obrovská konšpirácia. Že požiar sa vytvoril úmyselne, pretože štát mal obrovský záujem o ložiská pod mestom. A tie sú obrovské – veď zásoby uhlia v štôlňach udržia živiť oheň ešte ďalších 200 až 300 rokov.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Jedno z najmladších miest duchov

Centralia je tak jedným z najnovších miest duchov na mape sveta a zároveň i jedným z najopustenejších miest planéty. Najviac „živo“ tu býva v nedeľu. V kostole, ktorý stojí na kopci kúsok od bývalého centra mesta, totiž dodnes prebiehajú bohoslužby. Zachoval sa i pôvodný  cintorín a pár domov. Mestečko lemujú cedule upozorňujúce na miesta, kde môže dôjsť k prepadom pôdy a vznikom hlbokých trhlín.

V roku 1966 v Centralii uložili časovú kapsulu a jej otvorenie je naplánované na rok 2016 – päťdesiat rokov po jej uložení. Stretnúť by sa pri tom mali všetci tí, ktorí museli mestečko nedobrovoľne opustiť.

Ďalších 6 fotografií v galérii

Autor: Lucie Štěrbová & Tomáš Cikán