Mariazell je najznámejším pútnickým miestom v Rakúsku, nadchne však aj neveriacich

 

Mariazell je malebné mestečko učupené v náručí hôr. Strmé uličky sú po oboch stranách lemované obchodíkmi a vzduch vonia po medovníkoch, ktoré tu (za poriadne mastnú cenu) ponúkajú na každom rohu. Všetky cesty sa zbiehajú k hlavnému námestiu s majestátnou bazilikou, v ktorej tieni nájdete iný tovar a stánky sú plné suvenírov s náboženskou tematikou. Väčšina návštevníkov sem totiž mieri práve kvôli svojej viere.

S pútnickou tradíciou v tejto oblasti sa spája legenda o istom benediktínskom mníchovi, ktorý sem prišiel roku 1157 z kláštora v Lambrechte. Keď prechádzal lesom a hľadal vhodné miesto na vybudovanie svojej pustovne, odrazu mu cestu preťal obrovský čierny balvan. Mních nemohol pokračovať v ceste, a tak vyňal malú sošku Presvätej Bohorodičky z lipového dreva, ktorú mal pri sebe, a poprosil ju o pomoc.

Vtedy sa zem začala triasť, balvan sa rozlomil na dve časti a z hrán začalo vychádzať zvláštne svetlo. Mních si uvedomil, že je to znamenie, aby sa usídlil práve tu. Pre seba postavil pustovňu („Zell“) a pre zázračnú sochu malú svätyňu, ku ktorej už čoskoro s nádejou v srdce prichádzalo množstvo pútnikov. Dátum 21. december 1157 sa dodnes oslavuje ako deň založenia Mariazellu, ktorého názov je odvodený od výrazu „Mária v (mníšskej) cele“.

Okolo prvej kaplnky postupne vyrástlo rozsiahlejšie osídlenie a už okolo roku 1200 bol vybudovaný menší kostol. Ten potom v 14. storočí nahradil honosnejší svätostánok v gotickom štýle s 90-metrovou vežou a lomeným portálom. Čoskoro však pre obyvateľstvo Mariazellu nastali veľmi ťažké časy. V roku 1420 do mesta vtrhli Turci a vypálili domy aj kostol. V roku 1474 vypukol ďalší ničivý požiar a v roku 1532 udreli Turci znova.

Po protireformácii urobili Habsburgovci z Mariazellu národnú svätyňu, budova kostola bola prestavaná v barokovom štýle (1644 - 1683) a získala svoju dnešnú podobu. Loď bola zväčšená, pristavali kupolu a naľavo a napravo od gotickej veže aj nové barokové veže. Vo vnútri pribudol nový hlavný oltár, ako aj menšie oltáre v dvanástich bočných kaplnkách. Skôr než došlo k ich vysväteniu, kostol navštívil cisár Leopold I. a jeho komorník priniesol do Mariazellu mor, ktorému padlo za obeť až 156 obyvateľov mesta.

V roku 1782 napísal Joseph Haydn Mariazellskú omšu pre pútnikov, no ťažké časy ešte neskončili. Už o päť rokov neskôr cisár Jozef II. púte do tunajšej baziliky úplne zakázal a v roku 1805 sa odohrala bitka o Mariazell, keď Francúzi napadli Rakúsko. Roku 1816 zas mesto zasiahol veľký hladomor, no a na Dušičky 1827 napokon vypukol najväčší požiar a takmer celý Mariazell ľahol popolom.

Je takmer zázrak, že to najvzácnejšie v ňom – 48-centimetrová neskororománska socha Madony z lipového dreva – zostalo zachované, vďaka čomu do Mariazellu aj dnes putujú státisíce veriacich zblízka i zďaleka. V roku 2004 ich sem napríklad počas Stredoeurópskeho katolíckeho dňa prišlo vyše 100 tisíc. Zaujímavé je, že aj pri opakovanej návšteve uvidia sochu v inom šate, každý rok jej totiž menia odev a 150 predchádzajúcich môžete vidieť v pokladnici medzi najväčšími vzácnosťami.

Do Mariazellu vedie Via Sacra, najstaršia pútnická cesta v Rakúsku, začínajúca pri pamätníku „Spinnerin am Kreuz“ na južnom okraji Viedne. Meria 120 kilometrov a ak ste zdatní v chôdzi, zvládnete ju približne za 5 dní. Ak však z akýchkoľvek dôvodov nechcete absolvovať celú trasu pešo, môžete sa jednu etapu zviezť mariazellským autobusom.

Pre turistov predstavuje atraktívny spôsob dopravy aj železnica, ktorej rozvoj spôsobila práve potreba priviezť do cieľa zástupy veriacich. Mariazellská trať sa začala stavať na konci 19. storočia, dokončená bola v roku 1907 a dnes patrí k najobľúbenejším v krajine. Najdlhšia rakúska úzkokoľajka vedie cez 19 úchvatných viaduktov a 21 tunelov a má rovnaký počet zastávok. Pútnické mestečko spája so St. Pöltenom, na trase však ponúka aj množstvo ďalších atraktívnych miest.

Mariazell a okolie je aj skvelým tipom na cyklovýlet. Mestečkom prechádza Traisentalská cyklotrasa a aj za jeho bránami vedie len mimo hlavnej cesty pre autá, takže je absolútne bezpečná aj pre rodiny s deťmi. Na svoje si tu prídu tiež cyklisti, ktorí tento šport nemajú ako hlavné hobby, pretože trasa je nenáročná, nie sú na nej žiadne stúpania a zvládne ju skutočne každý.

Ak sa do týchto končín vyberiete s deťmi, môžete svoj program spestriť aj výletom na vrch Bürgeralpe vo výške 1270 m n. m.  Nástupná stanica je priamo v Mariazelli na jednej z hlavných ulíc a na jej konci vás čaká nielen nádherný výhľad na okolie, ale aj zábavný park Holzknechtland s rôznymi atrakciami. Lístok na lanovku máte s Wilde Wunder Card zdarma.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku