NA CESTÁCH V krajine tajuplného a silného Nílu

Nech povedie vaša cesta akýmkoľvek smerom, budete na každom kroku svedkami tisícročnej kultúry a histórie. Pyramídy, kláštory, sfingy a hrobky nestratili dodnes nič zo svojho pôvabu a zo svojej tajomnosti.

Nechajte sa úplne pohltiť pestrým ľudským mraveniskom na bazároch v Káhire, alebo si doprajte oddych pri Červenom mori. Egypt je krajina mnohých problémov, ktoré len pomaly a ťažkopádne riešia. Hodiny tam idú pomalšie, hektickosť a stres sú – vďaka Alahovi – neznámymi pojmami. Neočakávajte tam žiadnu dokonalosť a pre svoj pokoj radšej zabudnite na vlastné predstavy o presnosti, poriadku... Cestu do Egypta berte ako neopakovateľný zážitok a vychutnajte pohostinnosť a mierumilovnosť Egypťanov.

Káhira

Výťah sa zastavil na najvyššom poschodí televíznej veže Al Borg, jednej z dominánt metropoly. Z výhliadkovej terasy sa pred vami otvorí panoráma orientálneho kúzla mešít a minaretov, medzinárodných hotelov, budov národných spoločností. Z mesta dolieha zvuková  clona tohto obra afrického kontinentu len slabou ozvenou. O pár minút sadáte do klimatizovaného autobusu a ocitáte sa zoči-voči káhirskému dnešku. Posúvate sa po cestách, ktoré stonajú pod inváziou vozidiel. Veď Káhira má neuveriteľných trištvrte milióna osobných automobilov.

Autobusy a električky, ktoré sa z tohto prúdu zavše vynoria, sú obsypané strapcami ľudských tiel. Počas prvého dňa turisti zatvárajú oči od strachu, že z nich uvidia padať na zem deti. Postupne si však zvyknú. Rovnako si treba zvyknúť na neustále trúbenie áut. Je to vlastne dorozumievací jazyk medzi vodičmi. A trúbením pozdravujú aj turistov. Ich klaksóny utíchajú dve hodiny po polnoci a svoj koncert opäť začínajú už o štvrtej ráno. Káry predavačov a ich stánky, dielne, kiosky so zeleninou a ovocím, kaviarničky, v ktorých neuvidíte sedieť ani jedinú ženu, novinové stánky, to všetko súperí na chodníkoch s mračnami Káhirčanov.

Návštevníka však Káhira ohromí aj bohatstvom pamiatok zo stredovekého Egypta a tiež históriou islamu. V Egyptskom múzeu, medzi nespočetnými pamiatkami, vás zaujmú nádherné poklady z hrobky faraóna Tutanchámona, predovšetkým jeho zlaté masky. Tí, čo sa rozhodli chodiť za pamiatkami autom, si ho môžu požičať. V Egypte sú zastúpené takmer všetky známe firmy, ktoré prenajímajú vozidlá. Tie však nájdete len vo veľkých hoteloch a na letiskách. Autá požičiavajú iba osobám starším ako 26 rokov a vlastniacim medzinárodný vodičský preukaz. Poplatky sú pomerne vysoké, malý dvojdverový voz od 50 dolárov na deň. Liter benzínu stojí jednu egyptskú libru (EGP).

Plavba po Níle

Ak navštívite Luxor, hneď v prvých minútach si uvedomíte, že ste v inom svete. Obklopí vás zvláštny hluk a pach Orientu. Prístav pripomína skôr biblický Babylon, pretože tam človek počuje snáď všetky európske i mimoeurópske jazyky. Hotelové parníky sa stávajú na niekoľko dní domovom mnohých turistov. V útulných dvojlôžkových kabínach, ako to už na lodiach býva, nie je tam zrovna miesta na tancovanie. Všetko je však precízne čisté a starostlivosť o cestujúcich je výborná.

Loď má priestorné paluby, na ktorých možno pri presunoch za ďalšími pamiatkami odpočívať, kúpiť si v bare kávu či iné nápoje, pozorovať pomaly ubiehajúce brehy rieky s kamennými mešitami a zlaté duny púšte v pozadí. Ak máte chuť vykúpať sa, poslúži vám síce miniatúrny, ale príjemne chladivý bazén. Nemusíte teda – a vlastne ani nemôžete skákať z lode do Nílu. Napriek tomu, že voda je teplá a Níl lákavý, pre turistov je v ňom prísny zákaz kúpania. Vstúpiť do tejto najdlhšej rieky sveta vás odradí rod motolíc – bilharzia, ktorý v rieke žije a ľuďom spôsobuje choroby močového a zažívacieho ústrojenstva. Uvidíte však egyptských chlapcov nielen v Níle perfektne kraulovať, ale nílsku vodu aj piť.

Večer s brušnou tanečnicou

Stravovať sa je najideálnejšie v hoteloch. Na každého turistu čakajú gurmánske hody egyptských a medzinárodných jedál. Ceny za nápoje sú pomerne vysoké. Fľaška minerálnej vody stojí tri a pol libry, pivo dvanásť a sedmička červeného egyptského vína dokonca štyridsaťpäť libier. Ale v moslimskej krajine, kde alkohol nepijú, je drahý, a tak je táto premrštená cena považovaná za niečo celkom samozrejmé. V predajniach s potravinami alkoholické nápoje nedostanete. Môžete ich kúpiť iba v špecializovaných predajniach.

Skoro každý večer vypĺňa hudobný či tanečný folklórny súbor. Nechýba ani brušná tanečnica, ktorá však musí mať pupok schovaný pod chumáčikom vaty. Ženy inak možno vidieť väčšinou len na svahoch pahorkov, z ktorých bosé spolu s deťmi a nádobami na hlavách zostupujú do horúceho piesku. Chodia k púštnym studniam. Ak výnimočne zblízka uvidíte tamojšie ženy, priznáte, že každá z nich by kdekoľvek na svete získala titul kráľovnej krásy. Škoda len že sú až po päty zahalené. Ba dokonca pri Červenom mori im tieto odevy slúžia aj ako plavky.

Do mora obutí

Pri Červenom mori je vyhľadávaná predovšetkým Hurgada, kde sú úžasné možnosti na potápanie. To, čo možno vzhliadnuť pod hladinou mora, pripomína obrovské akvárium. Nezabudnite si tam však pred vstupom do mora obuť ľahšiu športovú obuv. Bohatá fauna a flóra je krásna, ale pre naše nohy miestami ostrá a nebezpečná. Tí, čo nemajú odvahu na potápanie, alebo sú menej zdatní plavci, môžu krásy morského života sledovať na jachte s priehľadným dnom.

Takýto výlet vás vyjde na približne 16 euro. Sošky spolu s ďalšími predmetmi ponúkajú miestni obchodníci všade tam, kde cítia biznis. Nie všetky sošky sú však rovnako hodnotné. Okrem čadiča a žuly ich zruční domorodci robia aj zo sadry, ktorú načiernia a turista až neskôr spozná, že ho podviedli. Nech už kupujete čokoľvek, treba si nechať poradiť od sprievodcu.

Tak sa môžete dostať do dielní na výrobu papyrusu, tkaných kobercov, na ktorých prekrásne motívy tvoria šikovné rúčky detí vo veku prváčikov, či do továrne na vône alebo veľkého zlatníctva. Čokoľvek zo stopercentne pravého zlata je tu v porovnaní s Európou oveľa lacnejšie.

Kúzelná atmosféra bazáru

Neopakovateľná je atmosféra arabského trhoviska a potešenie z umenia dohadovať sa, čo tamojší obchodníci považujú za celkom normálne. Kto nevyjednáva, je pre nich nezaujímavý a istotne ho ,,ošmeknú“. Nech už však dojednáte akúkoľvek cenu, obchodník na vás zarobí vždy. Na druhej strane je pravda, že kožené bundy, za ktoré by ste u nás dali 400 – 500 euro, tu kúpite päťkrát lacnejšie. Na obľúbených trhoviskách si treba dávať pozor aj na nohy.

Najlepšie je obuť si tenisky alebo uzavreté poltopánky. Sandále ani šľapky radšej nie. Viete prečo? Trhovníci svoju vystavenú zeleninu neustále polievajú a voda, ktorá sa dostáva na zem, je hygienicky nevyhovujúca a môže dokonca vyvolať rôzne infekcie. A piť akúkoľvek vodu, okrem tej, ktorú dostanete v neotvorenej fľaši, sa už vôbec neodporúča.

Bakšiš na každom kroku

Ešte jedna vec je pre tento kraj neodmysliteľná. Bakšiš. Vyžaduje ho každý a je považovaný za niečo celkom normálne. Zbierku robíte aj pre posádku lode či šoféra autobusu. Cesta do oázy na ťave je zaiste lákavá. Na ťavu vás vysadia za desať libier. Lenže po hodine putovania púšťou si vaša ťava kľakne a nikto s ňou nepohne... Zrazu sa objaví ,,ťaví mužík“, ktorý od vás zinkasuje ďalších desať libier a karavána sa na jeho povel pohne ďalej. To isté sa opakuje pri ceste späť.

Korunou nezabudnuteľného putovania sú chrámy Karnak a Luxor. V Karnaku je kolosálny chrám, vybudovaný na počesť Amuna-Rea, boha slnka, ktorý bol jedným z najuctievanejších staroegyptských bohov. Z Karnaku kedysi viedla dva kilometre dlhá cesta lemovaná sochami sfíng a baranov k druhému chrámu v Luxore, ktorý priťahuje návštevníkov najmä večer, keď jeho rozprávkové osvetlenie evokuje atmosféru dávnych čias.

Skutočne vrcholným zážitkom putovania po Hornom Egypte je návšteva Údolia kráľov a kráľovien. Na nezabudnuteľnú cestu do týchto miest, ktoré sú ozajstným rajom nielen pre egyptológov, sa vydáte najskôr malým parníčkom. Prevezie vás cez mohutný tok Nílu v mieste, kde je široký takmer tri štvrte kilometra. Čím viac sa po pristátí budete vzďaľovať od rieky, tým je teplota vyššia. V úzkom údolí, v ktorom sa nachádzajú starodávne pohrebiská, bolo v tieni 52 stupňov Celzia.

To, čo vás čaká, však stojí za to. Starí Egypťania považovali pozemský život za vstupnú bránu ku skutočnému, posmrtnému životu, ktorý mal byť podľa ich náboženstva nielen bohatší a šťastnejší, ale predovšetkým večný. V honosných hrobkách bolo všetko, čo zosnulý mohol v novom živote potrebovať. V čase, keď už ani pyramídy neboli spoľahlivou ochranou proti lupičom, budovali hlboko v skalách ukryté hrobky.

Tak vzniklo neďaleko Vesetu (Théb, terajšieho Luxoru) rozsiahle mesto mŕtvych, pre kráľov a kráľovné, dvoranov, vysokých kňazov a ostatnú najvyššiu hierarchiu. Pri ceste do Asuánu zaujmú Meomnónove kolosy, ktoré za dávnych čias vraj hovorili. To však už nad Asuánom vyšli hviezdy. Na ihlách mešít sa rozsvietili svetlá. Pred oknami hotelov sa ozval rázny pochodový spev. Pozeráme na zástupy mládencov v bielych galabiách so zelenými šerpami. To sa pútnici chystali na cestu do Mekky oslavovať svoj pamätný deň...

Zdroj/autor: drom, J.Martiš