NA CESTÁCH Arabskí muži a láska

Bola som zdesená, nechcelo sa mi z mikrobusu ani len oknom pozrieť, nie to ešte vystúpiť. Pripomínalo mi to niečo medzi snom a trhom v Marakéši a to bola ešte krásna predstava.

Zo zdesenia ma prebral v okamžiku mladý krásny čiernooký Arab. Vrhol sa na mňa „óo ..my love, my dream“ sníval som o tebe celý život a ty si prišla... ježiš poštípte ma, lebo sa nezobudím. Mohla som sa štípať koľko som chcela, tvrdá realita pokračovala. Bože nie je to sen, je to skutočnosť a ja musím vystúpiť z tohto môjho "ostrova spásy".

Mojej matke nevadilo nič, zrejme nemá také predstavy ako ja o arabskom svete. Vrhla som sa teda s ňou do víru ulice a bez toho, aby si ma všímala, či som vlastne pri nej prezerala dáky hrozný výklad v neďalekom obchode.

Vymanila som sa z objatia malého Arabka a sľúbila som mu „modré z neba“, len aby ma prepustil na slobodu. Do ruky mi vtisol vizitku, „to ak by ma uniesli, aby som mala telefónne číslo kam zavolať“. Vzala som vizitku a nasledovala som mamu, ktorá sa vžila s ulicou a pokojne kráčala popri obchodíkoch, kopou neporiadku, krčmičiek a hlavne mužov, ktorých pohľady ma priam vyzliekali zo šiat. Moje oblečenie nebolo vyzývavé – tak som vážne nechápala čo sa deje...

Obhliadka trhu netrvala dlho – veď ani nebolo čo obzerať, všade bol aj tak ten istý tovar a obchodníci – ako by ich jedna „mater mala“. Ja som si ich veľmi neprezerala, pozerala som do zeme, aby som nevzbudzovala čo i len najmenšiu túžbu v nich.

Pri prechádzaní okolo jednej kaviarničky zastavilo pri mne nákladné auto, predo mnou muž, za mnou dvaja. Moja fantázia pracovala na úžasné obrátky, videla som sa už na bazáre ako ma predávajú ako ťavu dákemu "uslintanému tlsťochovi".... bože prečo som si vymyslela túto bláznivú obhliadku arabského trhu ... na čo mi to bolo treba... zimomriavky mi behajú po tele aj teraz keď si len na toto pomyslím.

Predrala som sa cez telá chlapov a zakričala som na matku, aby sa tak neponáhľala. Tú však už za ruku viedol do obchodu „môj“ nápadník. Bože už sme tu, mikrobus príde až o hodinu, čo tu budeme robiť. Moja matka bez obáv vstúpila do obchodíku, dala sa vyviesť úzkym schodiskom na poschodie. Tam si pekne sadla a dala si priniesť karkadé – osviežujúci čaj. Ja som ju nasledovala. Adam – tak sa nám predstavil môj nápadník ma tiež ponúkol. Poukazoval tovar, stále som mu húdla, že nič nechcem – nekúpim – nepotrebujem.

Jemu stačilo, aby mohol byť v mojej prítomnosti. Po prehliadke obchodu, nasledovalo presviedčanie, aby som zostala s ním, že som jeho život a podobné reči, ktoré mi už dávno nik nehovoril a možno už ani nepovie. Neverila som mu ani slova, som predsa európska žena, znalá - neznalá obsahu slova láska.

Naveľa som podľahla a dala Adamovi telefónne číslo, aby som ho uspokojila a hlavne aby som mala pokoj. Číslo si samozrejme overil – aby som mu nevykĺzla zo zoznamu kandidátok na sobáš. Neskôr som zistila, aká to bola nerozvážnosť.

Domov sme prišli bez ujmy na zdraví. Po privítaní, som chcela napísať svojím dcéram, že sa ich matka vrátila z Afriky spokojná – plná zážitkov. Zistila som, že telefón je plný odkazov a „sms“ správ. Adam. Začal ma bombardovať neuveriteľne nádhernými správami. Boli plné lásky, túžby ... všetkého.

V živote som také krásne niečo nečítala ani nepočula a teraz to mne niekto píšte .... Keď sa ma po stý krát spýtal, či ho milujem, povedala som „áno“ to už ale chcel marriage.. vtedy som si uvedomila, akú nesmiernu hlúposť som zase urobila. Toto sms šialenstvo trvalo vlastne celkom päť mesiacov. Pokúšala som sa stokrát skoncovať, stoprvý krát keď sa ozval odpísala som. Nakoniec si s Adamom písali moje dcéry.... až neskôr pochopil a prestal písať.

... o niekoľko mesiacov neskôr

Marta, ako sa Ti páči hotel? Je to trochu blbé, že na pláž musíme ísť asi päť minút peši, ale je tu celkom pekne, tak čo. Nezabudni, že večer ideme do MESTA .... tak sa teším, trochu medzi ľudí. Mesiac boli doma dcéry s deťmi a ja som bola "vyšťavená" ... potrebovala som relax.

Tak som si povedala, že pokiaľ som mladá, treba si užiť. Tak som sa vybrala do Egyptu druhýkrát. Marta bola fajn baba ochotná každého bláznovstva – na moje šťastie – vlastne ona je môj „klon“. Pri večeri nás oslovil Američan Gene, či sa môže k nám pridať. Uvítali sme to, lebo predsa večer na neznámom mieste.. zdalo sa nám to bezpečnejšie.

Túlali sme sa uličkami, všade plno ľudí, turistov, detí a zrazu vidím... benzínová pumpa.... preboha veď toto je presne to miesto, kde som stretla Adama, to nie je možné, to nie je možné... ale je... náhoda je sviňa ako hovorí Marta... prechádzame okolo benzínky. Gene s Martou zabočujú doprava.

Ešte stále si hovorím, že toto nemôže byť predsa to isté miesto, ale keď vidím ten obchod, tú mešitu, tú kaviarničku, je mi všetko jasné. Teraz chápem, keď niekto povie, že by sa mu ani "krvi nedorezal". Ani mne v tom desnom momente. Zmôžem sa len na slovo... poďme z tadeto preč.

Obaja sa na mňa prekvapene pozerajú, čo sa deje no zrejme môj výraz tváre vypovedal o tom, že je to pre nich rozkaz. Ako sme sa otáčali, niekto začal na nás kričať, počkajte, poďte si pozrieť aj môj obchodík. Ježiiiiiiiiiiiš ježiiiiiiiiiiiiiš utekajme! Nebol to Adam – to som vedela, ale bol to niekto a z toho obchodu, no proste trielila som z tade ako guľa....

Zdroj/autor: olga,drom

.... Ahojte. Pripájam sa k tomuto článku. Všetko čo tam je napísané, ako by som čítala o sebe. Pred necelými troma rokmi som sa spoznala v Egypte s jedným Arabom...

Zlatý fajn chalan. Samozrejme ma hneď miloval, ako ma zbadal. Dala som mu telefónne číslo a začalo to. Začali sme si nevinne písať, neskôr telefonovať cez internet. Toto šialenstvo trvá už vyše dvoch rokov. Stále sa spolu rozprávame o tom ako ma miluje, chce za ženu, ale zároveň má veľký problém prísť na Slovensko bez toho, aby som sa naskôr zaňho nevydala v Egypte. Vraj sa bez toho nedostane z krajiny.

Ja to beriem s nadhľadom a viem, že to je len také "akože", že to nie je reálne a som len jedna z tých veľkých lások, ktoré stretnú na ulici. Ale priznávam, trošku ma to chytilo a niekedy by som si ten život vedela s ním aj predstaviť. Ale za podmienky, že sa oňho postarám, kedže oni nemajú peniaze.

I keď na druhej strane, arabskí muži majú niečo do seba - majú krásne oči, sladký úsmev, zmysel pre rodinu a deti a s rečičkami to teda vedia so ženami. Vedia ženu opisovať ako najkrajší zjav sveta.  Sme v kontakte stále, ale už začína chápať, že sa sem lentak nedostane a kedže nie som ochotná mu všetko zaplatiť, tak veľká "love" asi vyhasne.

Ale jedno pozitívum to má - dozvedela som sa veľa vecí o ich živote, o zvykoch, o systéme v krajine... a nemajú to tam ľahké. Zlatá Európa !

Zdroj/autor: andrea,drom

• Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.