NA CESTÁCH Ako chutí Cyprus

"Ahojte kamrati", s takymto pozdravom nas cakal typek na letisku v Larnake. A ja som si prvykra vydychla. Nezomriem! ...uff... Btw takychto vydychov bolo este kopec... A to som tu len tyzden, mam pocit, ze je to najmenej mesiac...

... dnes je sobota, a ja pracujem, zajtra je nedela a ja tiez pracujem... ano, uz akoby som pocula Janku: "Moja zlata, sla si tam zarabat, nie vyvalovat sa na plazi..." Po tyzdni som si pustila slovensku hudbu. Pocuvam Paru... a dycham tu velmi teply vzduch. Takze po poriadku...

Lietadlo meskalo. Nevadilo mi to. Ked som uz bola po trochu rozpacitom checkine vyvalena a smadna v letiskovej hale, bola som rada, ze mam za sebou vsetky tie lucenia, ktore mi trhali srdce za kazdym ked som vedela, ze tohoto cloveka uvidim "az" za tri a pol mesiaca. Pri niektorych mi to nevadilo… chichichi….

Takze sa nas na letisku stretlo asi desat Slovakov z toho boli styri pariky a ja a Lucia. Mali tak do dvadsat. No zbohom... riesili uplne ine, ako my. Stale mrncali a taaaaak, proste o nicom. Moja prva, nie posledna depka! Mily ujo Cypercan – "ahojte kamrati", nas odviezol nad ranom do mesta Protaras, do hotela Antigoni, kde nas nechali cakat asi tri hodiny na recepcii. Unaveni, smadni, hladni, vyhaluzeni, sme sa zlozili na dvojsedacky a robili sme hotelovym hviezdickam hanbu. Ja som vytiahla vankusik a zlozila hlavu….

Protaras sa mi nepacil. Bolo tam more, piesok, turisti, ale nicim sa mi nepacil. Moja druha depka. Nepomohla mi ani upokojujuca zalena farba ma hotelovej izbe. Brrrrrrrr!  Prislo prve jedlo. Jeeeeeej… zaviedli nas do Stafrumu, kde nas cakal dost velky bordel. Bolo mi do placu a smiechu zaroven. Potom som vykvasila na izbe a premyslala som, preco kurva som sa sem trepala ?! Ze co mi doma chybalo? No neviem, cas plynul dalej…

Isli sme na prvy pohovor s managerom… Depky sa znasobovali, pretoze sme zistili, ze mna s Luciou nechcu prelozit do Agia Napy, kde mame kamosa, kde je aj krajsie aj pre nas lepsia praca. Vsetci slubovali a vsetci manageri tvrdili nieco ine a co bolo najhorsie, moj telefon zival prazdnotou, ziadna "sms prijata"... s povzbudzujucimi slovami, ze - nezabi sa !!!

Ale co ma najviac potesilo a trochu aj prekvapilo zaroven bolo, ze som to zvladala. Boli sice "depky", ale take o nicom.. ani tabletky nebolo treba. Stacilo vecer jedno krabicove vino… Stale som niekde vzadu, v hlave mala, ze vsetko je a bude v poriadku. Uvedomila som si, ze tak ako mi v Blave stereotyp strasne vadil, tak tu mi zacal chybat...

 
Preskocim nejake vyznamne detaily. V nedelu nas nakoniec prelozili do Agia Napa, konecne !!! Tesili sme sa. Sice mal pre nas prist odvoz o tretej a prisiel o siestej, ale boli sme aj tak rady. Takze ja a Lucia opustame Protaras. Hnusny fuj! Prosim, nechodte tam na dovolenku, chodte radsej do Senca, budu to lepsie investovane peniaze…

Agia (Ayia) Napa

Ocitli sme sa v Agia Napa. Krasne je tu... ked sa tak zamyslim, obcas sa este zadari... Protaras je pokojnejsi.. pre starsich ludi na dovolenku a Napa je velmi plna mladych cool prevazne nadrbkanych turistov... je tu plno Svedov, Anglanov a pod...

V Agia Nape sme mali zacat pracovat v Paradise Village. Ujo manager nam povedal, ze hausekeeping is free.. a my ze: Thank you, but no!  Ked som videla, co je to za robotu a ze tam pracuju ukecaneeeeee Cypercanky, tak ma striaslo. Tak nam ujo manager povedal: baj baj darlings… Co bolo v pohode, ale musel nam zabezpecit pracu inde, lebo tu je ujo velky big boss, ktory vlastni do padesiat hotelov a v ramci jeho pracovnej siete (prevazne lacnej pracovnej sily Slovakov a Poliakov), sa manager musi postarat o premiestnenie z jedneho hotela do druheho.

Tak sme cakali dva dni. Nemohli sme ist ani na plaz, lebo sme stale museli byt po ruke. Poviem vam, tu sa furt caka… caka sa na managera, caka sa na odvoz. Oni maju cas desne v pecku. Ked sa tak zamyslim, prave svojim mailom odradujem asi vsetkych, ktori sa chystaju pracovovat von. Sama depka, nic sa nedari a vsetko je na …

Ale kedze je na Cypre ako v rozpravke – pekne, tak aj v nasich zivotoch nastal zlom. Ten zlom sa vola hotel AnMaria... KONECNE PRACUJEME... Sice nepresiel ani tyzden, ale nam sa to zdalo, ze uz sme tu minimalne mesiac. Takze, ak niekto pojdete niekam do „faka" prec a nebude sa vam darit, tak hlavu hore! Secko bude „ol rajt", treba len vydrzat, zatat zuby, niekedy sklopit usi (a baby nahodit kratku suknu) a bude dobreeeeee!!!!

Pracujem!

Dnes to vyzera asi takto. Pracujem na hotelovom bare. Hlavny barman je Poliak, ktoremu vsetci rozumeju, len ja nie. Strasne ho to jeduje, ale vychadzame spolu velmi v pohode. Komunikujeme slovensko-polsko-anglicky. Je tam celkom zabava, uz sa nas pytali, ci sme brat a sestra. Vsade sa da vydrzat, pokial je dobry kolektiv, sme tam prevazne Slovaci a Poliaci. A ked sa zjavi nejaky zly ujo Cypercan, tak drzime spolu! Sak Slovenskooo!!!!

Btw je tu jeden obchodik, kde ujo vie celkom dobre po slovensky a viete preco??? Bo ma siroko-daleko najlacnejsie pivo. Takze slovac u neho nakupuje jedna radost, aj my sme uz boli...

Takze… pracujem na bare. Byvame na apartmane do patnast minut pesi do hotela. Ale asi nas budu stahovat blizsie. To by bolo suuuuper… A robim od 4pm do 1am. Je to trochu makacka, ale zatial ma to bavi. Nechcela by som byt na restike a prestierat! Drblo by ma asi. Sice tam maju vacsiu pracovnu pohodu, ale ja mam tipsy… hahahaha – zakerny smiech.

Tak toto je moj prvy tyzden na Cypre. Pozdravujem vsetkych... nebudem sa emocionalne rozpisovat, lebo mi bude zbytocne smutno!

 

Prežili ste aj vy niečo podobné? Napíšte nám... Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.
 

Zdroj/autor: cyperčiatko, drom

(text neprešiel jazykovou a textovou korektúrou)

Zdieľať článok na Facebooku