Nielen na Dušičky: 8 slovenských cintorínov, ktoré vás očaria

Symbolický cintorín pri Popradskom plese

Vo výške 1525 m n.m. môžete už od roku 1940 navštíviť miesto, kde si pod mottom „Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu“ pripomíname pamiatku obetí hôr. Symbolický cintorín sa nachádza neďaleko Popradského plesa vo Vysokých Tatrách, kde je v limbovom háji pod Ostrvou aktuálne nainštalovaných 374 tabuliek s menami 494 obetí horstiev, ako aj 28 mien spojených s tragickými udalosťami počas Slovenského národného povstania na území Tatier. Svoje mená tu však majú nielen tí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách, ale aj inde. Dosiaľ posledná tabuľka patrí slovenskému horolezcovi Vladimírovi Štrbovi, ktorý sa nevrátil z tohtoročnej expedície na Mount Everest. Súčasťou areálu pod Ostrvou je 79 drevených krížov z detvianskej rezbárskej školy.

Cintorín pri Kozej bráne

Neveľký rozmermi, no s o to výnimočnejšou atmosférou - taký je evanjelický cintorín pri Kozej bráne, ktorý patrí spolu s Ondrejským k najstarším cintorínom v Bratislave. Nachádza v súčasnom centre hlavného mesta pri Palisádach, v čase svojho vzniku okolo roku 1783 však toto miesto patrilo za hranice obývaného územia. Do roku 1950 tu pochovali asi 20 tisíc zosnulých, potom cintorín oficiálne zrušili. Dnes je malou oázou pokoja uprostred mestského ruchu, mohutné kmene stromov lemujú hrobové miesta, ktoré zdobia vzácne sochárske diela. Okrem nich sa na cintoríne nachádzajú aj dve významné stavby - arkádová hrobka uhorského baróna Jána Jesenáka (1849) a pôvodne rozlúčková kaplnka s neorománskym priečelím (1868).

Národný cintorín v Martine

Francúzi majú slávny Père-Lachaise, my zasa Národný cintorín v Martine. Ak chcete vzdať úctu mnohým osobnostiam slovenskej kultúry a vedy, mali by ste sa vydať práve sem. Cintorín na Sklabinskej ulici v centre Martina bol založený okolo roku 1780, celonárodný význam získal v druhej polovici 19. storočia, keď sa mesto stalo centrom kultúrneho diania v krajine. Miesto posledného odpočinku tu našlo vyše 300 významných osobností, medzi nimi Martin Benka, Jozef Cíger-Hronský, Janko Kráľ, Svetozár Hurban-Vajanský, Janko Jesenský, Ján Kalinčiak, Martin Kukučín, Ján Smrek a mnohí ďalší. V Bratislave je jeho alternatívou cintorín Slávičie údolie, kde navždy odpočíva napríklad Alexander Dubček, Jozef Kroner, Ivan Krajíček či Vladimír Dzurilla.

Pamätník a vojnový cintorín na Dukle

Na severovýchode Slovenska v okrese Svidník sa na jeseň 1944 odohrala jedna z najväčších bitiek druhej svetovej vojny, v ktorej zahynulo takmer 23 tisíc sovietskych a československých bojovníkov. Na ich počesť postavili v roku 1949 pamätník Československej armády na Dukle, ktorému dominuje bronzová socha Jána Kulicha s názvom Žalujem. 28 metrov vysoký pamätník je súčasťou vojenského cintorína, kde je pochovaných 565 obetí Karpatsko-duklianskej operácie. Ďalších 1256 padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru pripomínajú bronzové tabule. Nejedná sa pritom o jediný cintorín Červenej armády, na Slovensku sa ich nachádza ďalších deväť. Najznámejším je cintorín na Slavíne, kde je pochovaných okolo 6000 vojakov, najväčší s počtom až 17 000 padlých sa nachádza v Michalovciach.

Vojenský cintorín Važec

Pôsobivé sú však aj miesta, kde našli posledný odpočinok obete na druhej strane barikády. Na Slovensku je celkom šesť oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov s viac ako 12 tisíc hrobmi. Až 6500 z nich sa nachádza pri ceste medzi Važcom a Štrbou. Na miestnom cintoríne sú pochovaní najmä vojaci, ktorí padli na bojiskách východného a stredného Slovenska.  Ich hroby zdobia jednoduché granitové kríže s vytesanými nápismi, ktoré v obklopení upravenej trávy a s nádhernou panorámou Vysokých Tatier v pozadí vytvárajú skutočne pôsobivé miesto. Aj preto získal cintorín rok po dokončení (1998) od Spolku architektov Slovenska prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča.

Tatranská Javorina

Niekoľko zaujímavých cintorínov nájdete v tieni drevených kostolíkov (Tvrdošín, Príkra, Trnové...). Ten v Tatranskej Javorine síce nepatrí k najstarším, rozhodne si vás však získa svojou malebnosťou. Vznikol pri kostole svätej Anny, ktorý dal v roku 1902 vybudovať knieža Kristián Kraft Hohenlohe, pán tatranských lesov. Ten sám aj napriek obrovskému bohatstvu tiež našiel večný odpočinok po boku milovanej manželky Otílie práve na drobnom cintoríne vedľa kostola. Ich pomníky sú síce kultúrnou pamiatkou, dominantná biela hrobka však patrí niekomu inému. Hohenlohe ju dal postaviť správcovi Javoriny Eduardovi Kégelovi, ktorého si veľmi vážil.

Ortodoxný cintorín v Bratislave

Veľmi pôsobivé sú aj židovské cintoríny. Jedným z najväčších je ten na Žižkovej ulici v Bratislave, kde sa nachádza vyše 7000 hrobov. Areál sa rozprestiera v kopcovitom teréne, do ktorého sú vrstvené terasy hrobov. Na najnižšej z terás približne v strede cintorína sa nachádzajú staršie hroby významných predstaviteľov židovskej obce a kohénov. Prvý pohreb sa tu uskutočnil 4. februára 1846, kedy tiež uzavreli dovtedy fungujúci starý cintorín na nábreží. Hroby z neho preniesli do spoločného hrobu za novým domom smútku a na mieste ponechali len fragment, ktorý je dnes známy ako Pamätník Chatama Sofera.

Cintorín sv. Rozálie, Košice

Nádherným historickým cintorínom sa môžu pochváliť aj Košice. Cintorín sv. Rozálie síce vznikol až ako tretí v poradí, ako jediný sa však zachoval dodnes. Na počiatku jeho vzniku stál nápad jezuitu Juraja Péchyho postaviť kaplnku sv. Rozálie, ochrankyne pred morovou nákazou. V nej mali miestni prosiť Boha o pomoc proti epidémii, ktorej v rokoch 1707 až 1711 podľahla asi polovica obyvateľov mesta. Kaplnku postavili v roku 1715 a postupne pri nej vznikol aj cintorín, kde svojich zosnulých pochovávali najmä zámožní občania. Dodnes sa zachovali viaceré staré honosné hrobky, ktoré doplnili aj novšie hroby.