Kostol mieru vo Svidnici – najväčší drevený barokový svätostánok na svete

 

Trojica kostolov na poctu vestfálskeho mieru

Kostol vo Svidnici je súčasťou trojice chrámov zo 17. storočia. Tie vybudovali na základe podpisu zmluvy vestfálskeho mieru, ktorá dovolila luteránom v Sliezsku sláviť bohoslužby v ich viere. Postupne tak postavili tri drevené kostoly vo Svidnici, Glogówe a Jawore. Všetky tieto budovy majú nenápadné fasády, ktoré nadväzujú na typickú poľskú architektúru, teda biele múry zdobené drevenými doskami, ktoré im dodávajú zaujímavý vzhľad. Rovnaké motívy môžeme vidieť v oblasti slovenskej časti Vysokých Tatier. O to prekvapenejší budete, keď prekročíte prah dverí trojice týchto kostolov. Zrazu sa ocitnete uprostred nádherne zdobených svätostánkov, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo môžete navštíviť u našich severných susedov.

 

Poľská baroková pýcha

Samotný kostol vo Svidnici začali stavať v roku 1656, keď jeho prvé základy položili v lete 23. augusta. Hlavná drevená kostra je podporená zmesou hliny a slamy. Zatiaľ čo vo svete už dominovali kamenné stavby kostolov, v Poľsku sa rozhodli pre tento tradičný spôsob, ktorý mal zároveň lepšie splynúť s prírodou. Prvá bohoslužba sa tam konala o necelý rok neskôr, ale v tom čase ešte nebol kostol úplne dokončený. Postupne k nemu pridali ďalšie časti, ktoré sú venované rôznym náboženským sviatostiam. Vo finálnej fáze má budova dve poschodia, ktoré sú detailne zdobené v barokovom štýle. Nájdete tam typické sochy malých anjelikov oblých tvarov, množstvo podobizní svätcov a taktiež maľby výjavov z biblie. Najcennejšia zachytáva krst Ježiša Krista. Vďaka použitým detailom a rozsahu tohto architektonického skvostu sa stal Kostol mieru vo Svidnici najväčším dreveným barokovým chrámom na svete.

 

Vojde sa tam 7500 veriacich

Luteránska viera mala v tejto časti krajiny veľmi silnú základňu. Krátko po podpísaní mierovej zmluvy tam žilo až 12 tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásili k evanjelickej cirkvi. Preto sa musel architekt Albrecht von Saebisch popasovať s ťažkou výzvou. Napriek tomu, že jeho hlavným materiálom bolo drevo, musel vymyslieť veľkú stavbu, ktorá by umožnila prístup čo najväčšiemu počtu veriacich. Takže i keď nakoniec kostol nevyzerá až tak mohutne, v skutočnosti dokáže privítať až 7500 ľudí, vďaka čomu je zároveň najväčším zo všetkých troch svätostánkov mieru. Druhý chrám v Jawore je určený pre 6000 návštevníkov.

 

Boxy pre štedrých darcov

Tieto kostoly by nemohli vzniknúť bez pomoci poľských mecenášov. Napriek výraznému vzostupu luteránskej viery stále nemala v spoločnosti tak silné postavenie ako katolícka cirkev, ktorá sa mohla spoliehať aj na pomoc predstaviteľov miest. Preto jeho výstavbu takmer v plnej miere financovali práve veriaci, ktorí sa za svoje dary dočkali odmeny, prislúchajúcej výške ich príspevku. Pre tých najštedrejších pripravili boxy, ktoré boli detailne zdobené a niesli meno rodiny, ktorá prispela na výstavbu. Čím bol dar vyšší, tým získali lepšie miesto na sedenie.

 

Organ s pohyblivými anjelmi

Počas rozširovania kostola pribudol aj organ, ktorý je zdobený malými soškami anjelikov. Zaujímavosťou je, že počas hrania sa tieto postavičky otáčajú a vytvárajú tak peknú ilúziu. Do postranných kaplniek potom pridali ešte dva menšie organy, ktoré mali počas svätých omší dotvoriť atmosféru. Keď sa naraz rozozvučia všetky tri hudobné nástroje, je to veľmi intenzívny zážitok. Po malej renovácii sa používajú až dodnes. Dokonca vo Svidnici pravidelne organizujú aj festival venovaný hudbe Johanna Sebastiana Bacha, počas ktorého hrajú práve na hlavnom organe.

 

Kazateľnica s presýpacími hodinami

Po oltári je ďalšou vzácnou časťou kostola kazateľnica, ku ktorej kňaz vystupuje po drevených zdobených schodoch. Okrem anjelikov ju skrášľuje tiež hlavná socha, ktorá stvárňuje Pannu Máriu, ako sa hrá s malým Ježišom. Súčasťou kazateľnice je aj jedna zaujímavá pomôcka, ktorú v kostoloch často nevidíme. Kňaz mal k dispozícii štyri malé presýpacie hodiny, ktoré ukazovali čas, strávený pri hlavnej kázni. Každé z nich predstavovali tridsať minút a pretáčali ich postupne buď farár, alebo jeho pomocník. V tých časoch sa veľmi cenilo, ak bolo kázanie čo najdlhšie a zarezonovalo tak medzi veriacimi.

 

Vzácna protestantská knižnica

Súčasťou Kostola mieru vo Svidnici je tiež zvonica a priestor, kde býval kedysi správca budovy. Všetky tieto časti spolu s chrámom zapísali medzi chránené pamiatky UNESCO. Aktuálne sa pri ňom nachádza aj knižnica, ktorá predstavuje vzácnu zbierku luteránskej literatúry a dokumentov o začiatkoch tejto viery v Poľsku. Jedným z najcenejších exemplárov je vyše tristoročná biblia, ktorú si môžu obzrieť aj návštevníci.

 

Stovka verných veriacich

Po 2. svetovej vojne výrazne klesla populácia evanjelikov vo Svidnici a okolí. Podľa dobových záznamov sa ich vtedy nachádzalo v meste len sto. Napriek tomu úzkostlivo dbali na zachovanie ich viery, čo sa i úspešne podarilo. Kostol mieru patrí medzi najvzácnejšie poľské pamiatky, preto tam často pozývajú aj vzácne medzinárodné návštevy. Vďaka tomu na neho upriamujú pozornosť, aby sa im podarilo vyzbierať dobročinné príspevky na jeho postupnú renováciu. Podľa mnohých je totiž zázrakom, že sa budovu podarilo uchovať toľko rokov napriek tomu, že je vyrobená z dreva, ktoré nie je až natoľko odolné.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku