Na ktorej dovolenke objavíte pôvod vanilky, telenoviel a stupňových pyramíd?

2015-06-16 12:00:00 |   |    | 

Keď sa prví európski dobyvatelia doplavili v 16. storočí do Mexického zálivu a udivene stáli zoči-voči nielen absolútne novým kultúram, novým tváram, ale aj novému jazyku a výsada gramotnosti v tom období nebola samozrejmosťou, tak sa stalo, že keď sa kmene „mekšikas“ prvýkrát predstavovali španielskemu pisárovi, ten, okrem toho, že nepoznal písmeno „kš“, tak ho jednoducho nahradil neznámou „x“ a názov Mexiko bol na svete.



 

Pupok sveta

 

Mekšikas hrdo stáli pred Španielmi, bili sa do pŕs a ukazovali na svoje územie. Veď ich meno by sa voľne dalo preložiť ako stred mesiaca alebo stred vesmíru. Úplne najjednoduchšie by sme ich mohli volať „pupok sveta“. Dodnes sú Mexičania  hrdým národom. Krajina o rozlohe takmer dva milióny kilometrov štvorcových sa môže popýšiť viac než 30 miestami v zozname UNESCO, prekrásnymi plážami, originálnou kuchyňou a aj keď dnes telenovely stoja pravdepodobne za poklesom pôrodnosti, je nepopierateľné, že práve Mexiko bolo jednou z krajín, ktoré dalo svetu tento koncept „telezábavy“. Nájde sa nejaký dospelý Slovák, ktorému by nehovorilo nič Jednoducho Mária? Telenovela, ktorá má viac než štvrťstoročie, vznikala práve v tejto krajine.

Napriek tomu, že súčasné Spojené Štáty Mexické, lebo taký je kompletný názov krajiny, majú zlú povesť, čo sa týka bezpečnosti, človek by sa mal báť asi ako sa bojí napríklad v Bratislave, v Ríme či v Londýne. A ak sa vyberiete do Mexika s niekým, kto sa tam vyzná a ukáže vám veci, okolo ktorých by ste možno prešli bez povšimnutia, je nemožné, aby ste si túto krajinu nezamilovali, aj keď vás nenadchýňajú mexické telenovely a chili papričky si z jedla radšej vyberáte von. Veď hádam celé komunity Američanov, ktorí žijú hlavne na polostrove Yucatán sa nemôžu mýliť. Či myslíte si, že by Američania bývali niekde, kde sa necítia bezpečne? V Cancune sa rovnako ako mexickým pesom platí aj americkým dolárom.

 

32 miest v zozname UNESCO a 1 novodobý siedmy div sveta

 

Milovníci histórie, známych aj menej známych civilizácii, nevyriešených záhad, ale aj bohatej prírodnej krásy si v Mexiku musia prísť na svoje. Ak si niekto rád cvičí pamäť a logopedistické vychytávky sú mu tiež nie cudzie, určite by mal navštíviť Národné Antropologické Múzeum, považované za jedno z najlepších na svete. Tam si môže lámať jazyk nad slovami ako Chalchiuhtlicue (Bohyňa tečúcej vody) alebo Acuecucyoticihuati (Bohyňa oceánov) alebo niekoľko tisíc iných božstiev v každej jednej civilizácii, ktorá išla okolo a bolo ich veru požehnane.

Keď sa v Mexiku rozhodovalo, ktorá pamiatka sa má zúčastniť boja o Novodobý siedmy div sveta, rozpútal sa vášnivý boj. Samozrejme, vážnych kandidátov bolo niekoľko, ale najväčšie titulky mexických denníkov predsa len zaberali dve mená: Teotihuacan (ďalšia hoci menšia jazyková vychytávka, ktorú si treba opakovať niekoľkokrát, kým to slovo dostane človek správne na jazyk) verzus Chichen Itzá (poznámka redakcie: čítaj čičen itza), ktorý doposiaľ niektorí hlavne americkí turisti premenovávajú na „Chicken-Pizza“. O to väčšie musí byť potom ich prekvapenie, keď ani „chicken“ ani „pizza“ si v archeologickom areáli nemôžu zakúpiť ani za ich americké doláre. Chichen nakoniec porazil svojho domáceho súpera a bol nielen nominovaný do zoznamu, ale sa doň aj dostal, pravdepodobne preto, že mal lepší záverečný ťah na bránu, lepší marketing a jednoznačne lepšiu polohu, keďže sa nachádza len kúsok od Cancunu, dovolenkovej destinácie číslo jedna. Napriek tomu, Teotihuacan, ani nie 100 kilometrov od hlavného mesta si zachoval svoju hrdú tvár bájnej civilizácie, o ktorej do dnešných dní nevieme, ako sa volala a prečo vlastne oblasť opustila.

Mestu dala názov úplne iná civilizácia, keď tadiaľ o niekoľko storočí neskôr prechádzala a nechala sa unášať údivom k veľkolepým staviteľským dielam v podobe pyramíd a silných legiend i rozprávok, ktoré sa šíria dodnes z pokolenia na pokolenie. Teotihuacan, ešte raz si to poviete a už na to meno nezabudnete. Teotihuacan nepotrebuje byť v zozname novodobých divov sveta, žije si svoju tajuplnú históriu uzamknutú v čase do dnešných dní.

 

Kukurica, vanilka, kakao

 

MORTUÁRIUM Ladislava Révaia z roku 1667 je zreštaurované! Dielo môžete vidieť v kúrii Ambrovec v Beckove, a to od...

Posted by Kúria Ambrovec on Friday, June 4, 2021

Viete si predstaviť ísť do kina a nekúpiť si „popcorn“? Možno hej. A čo takto varená kukurica na hodoch alebo dedinskej zábave? Alebo mladá kukurička v šaláte na obed? Táto plodina dnes vo svetovej produkcii prevyšuje obilie aj ryžu. Vedci si dodnes nie sú istí odkiaľ presne kukurica pochádza, ale prví Európania sa s ňou stretli práve v Mexiku a tak sa Mexičanom páči pripomínať nám, že bez nich by sme si ani to kino neužili tak, ako to robíme dnes, za šušťania vrecka s popkornom na kolenách.

A čo takto vanilková zmrzlina? Alebo vanilkový puding? Áno, ja viem, že dnes je to skôr vanilín ako vanilka pravá, ale v 16. storočí, keď ešte neexistoval chemický priemysel, boli Španieli rovnako ako z kukurice udivení z vanilky. Táto ťahavá orchidea poriadne zamútila hlavy v Európe. Spočiatku malo na ňu absolútny monopol Španielsko, lebo nikto nedokázal rastlinu opeliť, až kým jeden otrok na vtedy Francúzmi obsadenom ostrove Reunion neprišiel na malý zázrak.  Nie že by bol prvý, ktorý rastlinu mimo Mexika opelil, ale bol prvý, kto prišiel na reálne praktické riešenie. Tlilxochitl, ďalšia jazyková vychytávka, ktorú by sme mohli čítať ako „tlilčočit“ je aztécky názov pre vanilku. Niet divu, že ju Španieli ihneď premenovali. Viete si predstaviť prísť do zmrzlinárne a pýtať si jednu „tlilčočitovú“?

Napriek tomu, že dnes Spojené Štáty Mexické nie sú najväčším producentom kakaa na svete, oplatí sa sem kvôli nemu zájsť. Ďalšia plodina, ktorú sme až do 16. storočia nepoznali a ktorú poznáme práve vďaka stretu s Mexikom. Kakao je dodnes súčasťou nielen sladkej zložky ich pestrého jedálnička. Tak ako my máme bryndzové halušky, ktoré možno na prvý pohľad pre zahraničného návštevníka nevyzerajú vábne, Mexiko má svoje mole. Nie tie, ktoré vám poletujú v skrini. Mole je omáčka, ktorej základnou zložkou je kakao a kurací vývar. Áno, dobre čítate. Plus sa do tejto hustej zmesky pridávajú rôzne korenia a štiplavosti a celé sa to potom leje na uvarené kuracie mäso napríklad pri nedeľnom obede. Ak ste videli film Frida, určite ste sa stretli s tým, že dobre urobené mole je pýchou každej mexickej gazdinky. A keďže rodina, kuchyňa a dobré jedlo sú neoddeliteľnou súčasťou stredoamerickej kultúry, mole je ako správne urobené halušky. Nesmie sa lepiť, nemôže byť ani moc tekuté, musí mať správne namiešané ingrediencie, ale zároveň sa to s papričkami nemôže preháňať, aby ste nezabili chute kuriatka... Proste, keď láska ide cez žalúdok, tak láska k cestovaniu dvojnásobne.

Katka Líšková – sprievodca CK BUBO

Viac informácií o poznávacích zájazdoch do Mexika nájdete na stránke www.bubo.sk

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: BUBO

Hodnotenie článku:
3.8/5 (5 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 3. máj. 2024. Meniny má Galina.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa