Ohromujúca Potala – spoznajte palác nad oblakmi, ktorý má 1000 miestností

Potala je ohromujúca. Miestami až 120 metrov vysoký kolos, ktorý sa rozťahuje do šírky tristo metrov. Umne vstavaný do mohutného svahu Červenej hory pôsobí ešte väčší, než v skutočnosti je. A na veľkosti mu pridáva i optický trik – stavitelia kedysi všetky okná vybudovali tak, aby sa smerom hore zužovali a pomocou zrakového klamu tak palác „vytiahli“ ešte vyššie.

Prvá svätyňa na rovnakom mieste, kde dnes Potala stojí, vznikla už v 7. storočí nášho letopočtu. So stavbou súčasného komplexu sa však začalo až v roku 1645, za vlády piateho dalajlámu.

Stavba pre dalajlámu, ktorý už bol mŕtvy

Ten sa mohol do „svetského“ Bieleho paláca nasťahovať už o štyri roky neskôr, v roku 1649. Práce na stavbe Červeného paláca a vybavení všetkých vnútorných priestorov však pokračovali až do roku 1694. Dokončenia stavby sa už piaty dalajláma nedočkal, zomrel v roku 1682. A podľa niektorých prameňov jeho smrť dlhé roky pred robotníkmi tajili – vraj aby nebola narušená ich koncentrácia na prácu.

Palác Potala zažil veľa dejinných zvratov. A všetky ich, hoci s niekoľkými škrabancami, ustál. V roku 1959, počas tibetskej revolúcie, priletelo cez otvorené okná do jeho útrob niekoľko granátov. V roku 1966 sa i cezeň prehnala ničivá vlna Kultúrnej revolúcie. Zničilo sa zhruba stotisíc umeleckých diel, ale vďaka tomu, že vtedajší premiér Čínskej ľudovej republiky sa vo veci osobne angažoval, nedošlo k ešte väčším stratám.

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa palác dočkal náročnej päťročnej rekonštrukcie. A v roku 1994 i ohromnej pocty – zapísania do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Stavby vyššie ako 21 metrov sú zakázané!

Bolo to však práve UNESCO, ktoré upozornilo na používanie nepôvodných materiálov pri ďalšej rekonštrukcii v roku 2002 a tiež na fakt, že okolitá komerčná zástavba palácu nesvedčí. Úrady teda nakoniec prijali opatrenie, ktoré zakazuje stavbu budov vyšších než 21 metrov v bezprostrednej blízkosti paláca.

Do paláca v dávnych dobách nemali prístup nijakí cudzinci – celý komplex bol určený výhradne pre budhistických mníchov. I to sa však zmenilo – po úteku 14. dalajlámu sa z paláca Potala stalo múzeum, ku ktorému mieria každý deň tisíce ľudí. Dovnútra sa však všetci nedostanú – od roku 2003 je totiž počet turistov, ktorí môžu vstúpiť, obmedzený.

Turisti sú vítaní, ale…

„Kedysi to bolo 1600 ľudí denne, po uvedení železnice z Pekingu do prevádzky v roku 2006 sa ich počet navýšil na 2300 ľudí,“ dočítate sa v sprievodcoch. „Toto číslo sa však veľmi často dosiahne už dopoludnia. A najväčší záujem o návštevu je v hlavnej sezóne od júna do septembra, kedy sa na priestranstve pred palácom tiesní v dopoludňajších hodinách až päťtisíc ľudí.“ Dostať sa dovnútra je preto veľmi často náročné na čas a úspech závisí od toho, či má čakajúci pri pomalom posúvaní v dlhom rade dostatočne pevnú vôľu.

Čo vlastne miestami až päť metrov hrubé steny vystavané z dreva, hliny a kamenia ukrývajú? Za červenými stenami Červeného paláca sú tie najcennejšie priestory. Zložitý labyrint kaplniek, siení, svätýň, ale i knižníc, srdce celého Tibetu, ktoré slúži pre náboženské účely.

Piaty dalajláma odpočíva medzi tonami zlata

V Červenom paláci je i najväčší priestor celej Potaly- Západná sieň s piatimi stúpami, v ktorých sú ukryté pozostatky dalajlámov. Najkrajšia je stúpa piateho dalajlámu – vytvorená zo santalového dreva, pokrytá 3724 kilogramami zlata a vyzdobená asi 15 tisícmi vzácnych kameňov a perál. K tomu pridajte ešte predmety zo súkromných zbierok jednotlivých dalajlámov, ako sú vzácne rúcha, stará keramika a porcelán, vzácne knihy… a máte len nepatrný zlomok bohatstva, ktoré sa za múrmi Červeného paláca ukrýva.

Biely palác zas slúži svetským účelom. Dozlata sú zvonku natreté tie časti, ktoré slúžili ako rezidencia dalajlámu. Okrem tej bývala v sedemposchodovej budove i mníšska škola, ubytovanie pre mníchov, sýpky, sklady, knižnice… a tiež Východná sieň, svedok mnohých skôr nábožensko-politických ceremoniálov.

Potešenie prináša turistom efektné osvetlenie paláca v nočných hodinách. Stále však platí, že z mohutných múrov Potaly vyžaruje niečo, čo prehluší všetky výdobytky modernej civilizácie a komerčnej turistiky.

Autor: Lucie Štěrbová& Tomáš Cikán