Sovietske mesto v srdci Nemecka: Wünsdorf bol domovom Červenej armády, dnes láka lovcov duchov

Iba 25 kilometrov od Berlína leží Wünsdorf s čosi vyše 6000 obyvateľmi. Vznikol v roku 1874 spojením dedín Fern-Wünsdorf a Nächst-Wünsdorf a v podstate takmer od počiatku boli jeho dejiny spojené s vojskom. Už v 19. storočí slúžilo toto miesto ako vojenský výcvikový priestor delostrelcov a v roku 1910 boli v neďalekom lese vybudované rozľahlé kasárne. Vyše 30 rokov v meste sídlil Cisársky telocvičný ústav a počas berlínskej olympiády (1936) sa tam dokonca pripravovali nemecké športovci, kým reprezentanti ostatných krajín boli ubytovaní v olympijskej dedine.

Od uchopenia moci stranou NSDAP však bol Wünsdorf predovšetkým centrom vývoja obrnených jednotiek, testovalo se tam napríklad legendárne delo „Tučná Berta“ či rakety „V“.  V okolí vyrástlo 20 výškových bunkrov typu Winkel, podzemie popretkávali bunkre hlboké až 20 metrov a po zosilnení spojeneckých útokov na Berlín sem boli dokonca presunuté viaceré úrady Wehrmachtu. 20. apríla 1945 však do Wünsdorfu vtrhli sovietske vojská a usadili sa tam na niekoľko desiatok rokov.

Mestečko pri Berlíne sa stalo sídlom vrchného veliteľstva sovietskych síl v Nemecku. Občania NDR mali vstup zakázaný, zato tam však v časoch najväčšej slávy žilo 50 až 75 000 sovietskych mužov, žien a detí (z celkového množstva asi 500 tisíc sovietskych vojakov v NDR). V oplotenom areáli mali k dispozícii vlastné škôlky, školy, športoviská, kúpaliská a obchody so sovietskym tovarom. Až do roku 1994 jazdil z Wünsdorfu denný vlak do Moskvy.

Po páde Berlínskeho múru v novembri 1989 sa však sovietske jednotky začali z Nemecka sťahovať a poslední vojaci opustili Wünsdorf o päť rokov neskôr. V budovách Červenej armády sa usadili viaceré brandenburské úrady a väčšina bývalých kasární bola prerobená na obytné budovy. Na vyčistených plochách boli vybudované štvrte s rodinnými domami, vznikla nová základná i materské školy.

Jeden areál však zostal napospas osudu. "Haus der Offiziere" alebo dôstojnícky komplex, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 1916 ako sídlo armády nemeckého cisára Wilhelma II., počas druhej svetovej vojny slúžil ako veliteľské centrum nacistov a napokon odtiaľ NDR kontrolovali Sovieti, dnes pripomína mesto duchov a láka množstvo turistov.

Vstup do „zakázaného mesta“ však ani dnes nie je jednoduchý. Do areálu môžu vojsť len tí, ktorí si rezervujú prehliadku, alebo majú špeciálne povolenie. Hneď pri vjazde uvidia zhrdzavenú sochu Vladimíra Iľjiča Lenina, ktorá je najväčšou v Nemecku, ale milovníkov urbexu lákajú aj prázdne plavecké bazény, montážne haly či divadlo.

V areáli je však ešte jedna miestnosť s vysokým stropom a javiskom. Za 1. svetovej vojny slúžila ako jedáleň pre dôstojníkov, za tej druhej ako kasíno pre nacistov a nakoniec sa stala koncertnou sieňou pre sovietskych dôstojníkov a ich rodiny. Aj taká je história Wünsdorfu.

Autor: © Zoznam/ako