Jedna z najstarších kaviarní sveta je v Bruggách, navštevoval ju aj Rubens

Café Vlissinghe funguje od roku 1515, ako stojí v záznamoch na miestnej radnici, nedávno teda oslavovala 500. výročie. Ako o nej hovoria miestni, prežila vojny i revolúcie. V minulosti ju pritom navštevovali aj niektorí z preslávených umelcov, ako bol napríklad flámsky maliar Peter Paul Rubens.

Legenda hovorí, že prvými majiteľmi podniku bol „starý Teunis a jeho žena“. Obaja sa vraj dožili 100 rokov a zomreli v rovnaký deň v roku 1605. Napravo od krbu v hlavnej miestnosti kaviarne sa stále nachádza ich portrét.

Až do polovice 19. storočia pochádzala väčšina návštevníkov priamo z Brúgg, turisti sem príliš nejazdili. V druhej polovici 19. storočia sa majiteľmi kaviarne stali pivovarnícka rodina De Meulemeesterovcov. Postupne z miesta vytvorili hojne navštevovanú flámsku pivnicu, ktorá si dodnes zachovala svoj starobylý ráz. „Interiér pochádza práve z tohto obdobia, odvtedy sa tu takmer nič nezmenilo,“ opísal ČTK terajší majiteľ Bruno Chinitor, ktorý kaviareň prevádzkuje už 25 rokov spoločne so svojou manželkou Griet.

So začiatkom 20. storočia začali postupne Bruggy a jeho reštaurácie aj kaviarne objavovať aj turisti a dnes podľa Bruna Chinitora majú návštevníkov „tak pol na pol“, pokiaľ ide o miestnych a turistov. Kaviareň otvára o 11. hodine a štyri menšie a dva dlhé stoly v hlavnej miestnosti sa začínajú najviac plniť okolo poludnia.

Medzi hosťami je počuť angličtina, ale často aj francúzština a práve flámčina. Ako opisuje terajší majiteľ, hostia sem mieria najmä kvôli pivu. Majú totiž vlastné – pivo Vlissinghe – ktoré im vyrába neďaleký pivovar. Z jedla sú potom obľúbené najrôznejšie sendviče, vafle, ale aj domáce mäsové gule s pivnou omáčkou.

Až do polovice 60. rokov nebola v reštaurácii priamo pivná pípa, hostinský teda chodil každé pivo čapovať do pivnice zo suda. Následne si zaobstarali prvú pípu, vtedy porcelánovú, ktorú neskôr nahradili modernejšie typy.

„Máme aj svojich štamgastov, jedna skupina sa tu stretáva napríklad v stredu, iná vo štvrtok. A tamto Rudi, ten je tu takmer každý deň,“ ukazuje Bruno Chinitor na jedného z návštevníkov, ktorý sedí na bare a dáva si vyhlásenú miestnu polievku.

Kto sa nezmestí do hlavnej miestnosti, môže si sadnúť ešte do ďalšej, do ktorej prejdete cez dvor. V lete ponúka kaviareň obrovskú terasu, do ktorej sa zmestí až 80 ľudí, hovorí terajší majiteľ, ktorý so svojou ženou väčšinou pomáha v kuchyni.

„Keď sme začínali pred 25 rokmi, mali sme otvorené šesť dní v týždni a skoro 24 hodín denne, aspoň tak mi to pripadalo. Ako ale starneme, snažíme sa mať aj svoj rodinný život, takže máme teraz v pondelok a utorok zatvorené a vo všedný deň zatvárame o siedmej hodine večer, v piatok a v sobotu potom o pol deviatej,“ hovorí Bruno Chinitor.

Ku kaviarni sa tiež viažu mnohé tradície. Napríklad na Štedrý deň po návrate z polnočnej omše si tu hostia obvykle vychutnávali hrachovú polievku. Na Silvestra potom bývali vždy šúchané zemiaky a sleď. Každý týždeň sa tu v minulosti schádzal aj takzvaný „Senát“, skupina väčšinou mužov, ktorí spoločne debatovali nad celosvetovými i miestnymi problémami.

Ako hovorí Bruno Chinitor, na prelome roku sa tu stále schádzajú miestni obyvatelia a sleďa so šťuchanými zemiakmi im servírujú aj teraz. „Prevádzkujeme tu ale aj ďalšiu starobylú tradíciu, keď je teda vonku pekné počasie, a to takzvaný krulbollen,“ dodáva. Ide o flámsku hru, v ktorej sa hádže drevenými kotúčmi a ktorá sa podobá hre pétanque.