Centrum starovekého sveta: Na ostrove Dilos sa nesmelo rodiť ani umierať

2024-02-12 00:00:00 |   |    | 

Dnes je vyprahnutý a neobývaný. Vždy to tak ale nebolo. V staroveku patril grécky ostrovček Dilos v Egejskom mori k dôležitým náboženským a obchodným centrám, kde sa stretávali ľudia z celého vtedy známeho sveta.



 

Podľa gréckej mytológie sa na Dilose v súostroví Kyklady narodili bohovia Apollón a Artemis. Ostrov s rozlohou iba tri a pol kilometra štvorcových bol osídlený už v 3. tisícročí pred n. l. Károvia sem priplávali z neďalekého pobrežia Malej Ázie (dnešného Turecka) a na vrchu Kynthos si vybudovali opevnené mestečko. V priebehu nasledujúcich storočí sa horúčkovito stavia aj na ďalších miestach ostrova. V 1. tisícročí pred n. l. do tunajšieho rušného prístavu priplávajú lode z celého Stredomoria a konajú sa tu slávnosti na Apolónovu počesť.

 

Ostatky presťahujú

Získať kontrolu nad Dilosom – a prípadne aj nad celými Kykladami – je pre grécke mestské štáty otázkou prestíže. V 6. storočí pred n. l. tu presadia svoj vplyv Atény. Tyran Peisistratos (asi 600 – 527 pred n. l.) prikáže vykonať čiastočné „očistenie“ (purifikáciu) ostrova. Všetky hroby viditeľné z novo vybudovaného Apolónovho chrámu sú exhumované a ľudské pozostatky prenesené na susedný ostrovček Rineia. Počas grécko-perzských vojen (v rokoch 499-449 pred n. l.) má na Déle svoje sídlo a pokladnicu Aténsky námorný spolok. Asi v druhej polovici 5. storočia pred n. l. potom Aténčania ostrov ešte raz a oveľa dôkladnejšie purifikujú. Súčasne vydajú nariadenia, podľa ktorého sa na tunajšej posvätnej pôde nesmie nikto narodiť ani zomrieť!

 

Rana za ranou

Roky plynú a vládcovia nad ostrovom sa striedajú. Všetci však rešpektujú jeho osobitný status, čo prospieva aj obchodu. V dobách najväčšieho rozkvetu na Dilose žijú desaťtisíce ľudí zo všetkých kútov sveta. Naznačuje to fakt, že „tu okrem klasických gréckych svätyní nájdete napríklad chrám bohyne Isis a ďalších egyptských bohov… Časť svojej histórie tu otlačili Gréci, Feničania, Sýrčania, Židia“, opisuje súčasná publicistka Veronika Kratochvílová. V 1. storočí pred n. l. však prichádza pád. Prvú ranu miestnej prosperujúcej spoločnosti zasadí v roku 88 pred n. l. pontský kráľ Mithridatés VI. (135–63 pred n. l.), ktorý ostrov vyplieni. Neskôr ho vydrancujú aj piráti. Navyše sa zmenia obchodné cesty v Egejskom mori a doby, kedy sa miestny prístav len tak hemžil loďami, sú nenávratne preč. Dielo skazy dokoná rímsky cisár Theodosius I. (347–395 n. l.). Na jeho príkaz sú všetky pohanské (nekresťanské) chrámy a svätyne na Dilose uzavreté, čo v dôsledku vedie k vyľudneniu ostrova.

 

Raj archeológov

Mnoho rokov zostáva Dilos mimo záujmu. Po roku 1870 sem však zavítajú prví archeológovia, ktorí postupne začnú zachraňovať množstvo antických pamiatok. V súčasnosti je ostrov pod ochranou organizácie UNESCO a tunajšie archeologické náleziská patria k najväčším v Európe! Na Dilose sú k videniu napríklad Levia terasa, Divadelná štvrť, amfiteáter pre 6000 divákov alebo honosné domy s dochovanými podlahovými mozaikami.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Piatok, 23. február. 2024. Meniny má Roman, Romana.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa