Necromanteion – tajuplné miesto, kde kedysi veštili z mŕtvych

2023-10-30 00:00:00 |   |    | 

V starovekom Grécku i Ríme sa veštenie tešilo veľkej popularite, nazrieť do budúcnosti túžili vladári i bežní ľudia. Prostriedky na jej predpovedanie boli rôzne – veštilo sa zo snov, z letu i kriku vtákov a o radu dokonca žiadali aj mŕtvych.



 

Veštiarne mŕtvych (necromanetion) patrili medzi najponurejšie, no predsa veľmi populárne orákulá staroveku. Gréci totiž verili, že duše zosnulých preniknú cez hlboké rokliny, štrbiny či jaskyne do podsvetia a majú schopnosť vidieť do budúcnosti. Preto u nich prostredníctvom kňazov hľadali odpovede na to, aké obety by mali priniesť a ktorých bohov vzývať, aby sa splnili ich želania.

Jednalo sa pritom o pomerne náročný a zdĺhavý rituál. Záujemcovia museli najskôr niekoľko dní stráviť v absolútnej tme, jediac len stravu, o ktorej sa predpokladalo, že ju konzumujú mŕtvi (strukoviny, bravčové mäso, jačmenný chlieb či ustrice) a piť posvätné nápoje, pravdepodobne s obsahom narkotík. Potom absolvovali očistný rituál a v sprievode kňaza zostúpili do malého podzemného labyrintu, kde obetovali ovcu.

Potom sa už kľukatými chodbami s množstvom železných brán vydali priamo do domu boha podsvetia Hádesa a začali vidieť duchov svojich mŕtvych predkov. Buď tých, ktorých im ponúkla vlastná omámená myseľ, alebo, ako dokazujú archeologické objavy, tých, ktorých im pomocou rôznych bábok a trikov poslali do cesty kňazi.

Chrámov, kde sa takéto predpovedanie budúcnosti odohrávalo, bolo hneď niekoľko, najznámejší necromanteion antického sveta sa však nachádzal uprostred močiarov v Epire asi 20 kilometrov od dnešného obľúbeného turistického centra Parga. Starí Gréci verili, že sa na tomto mieste stretávajú rieky Acheron, Pyriphlegethon a Cocytus, ktoré vedú do podsvetia.

Epirus bol v dávnych dobách známy vďaka dvom typom veštieb – v chráme zasvätenom Diovi, pánovi živého a nebeského sveta, predpovedali budúcnosť zo šušťania listov a pozorovaním letov divých holubov, v chráme zasvätenom pánovi podsvetia Hádesovi (Plutovi) a jeho manželke Persefone (Proserpine) hľadali odpovede na svoje otázky u mŕtvych.

O týchto veštbách sa zmieňujú aj slávni starovekí autori - v 8. storočí pred Kristom historik Hérodotos a v 5. storočí pred Kristom básnik Homér. Keď bolo archeologické nálezisko v Epire v roku 1958 objavené, stotožnili ho so slávnym necromanteionom práve na základe ich opisov. Teóriu však podporila aj geografická poloha vykopávok - najmä blízke jazero, tri rieky a neďaleké jaskyne, ktoré by sa dali považovať za vstupy do podsvetia.

Neskôr však vedci ruiny datovali do 4. storočia pred Kristom (sú teda mladšie než spomínaná literatúra) a dnes sa spájanie náleziska v Epire s veštbami pokladá za sporné. Niektorí odborníci ale pripomínajú, že datovanie je komplikované, lebo pri stavbe novšej svätyne bol vrch kopca zrovnaný a všetko staršie sa stratilo. Na západnom svahu navyše objavili úlomky a hlinené sošky Persefony z polovice 7. storočia pred Kristom, a tak je otázka skutočného necromanteionu stále otvorená...

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 27. február. 2024. Meniny má Alexander.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa