Kolosálny podvod na turistov: Známe atrakcie lákajú príbehmi, ktoré sa nikdy nestali

2023-01-10 12:01:00 |   |    | 

Viaceré svetoznáme atrakcie vďačia za svoju popularitu nielen originálnej architektúre, ale aj významnej historickej udalosti či zaujímavému príbehu. Niektoré sa pritom ani nezakladajú na pravde a sú len výplodom čejsi fantázie, alebo rovno šikovným marketingovým ťahom. Otvorene to však neprizná takmer nikto – príjmy z turizmu sú obrovské a ich strata by bolela. Týchto päť príbehov však neberte príliš vážne.



 

Hradby v Miláne, Taliansko

Naoko chladné a hektické Miláno je zrejme jediným mestom na svete, ktorého historické centrum má tvar srdca. Starobylé hradby z čias španielskej nadvlády, tzv. „Cerchia dei Bastioni“ totiž opisujú trochu kostrbatý, no určite rozpoznateľný symbol lásky. Traduje sa, že opevnenie v tvare srdca dal postaviť španielsky kráľ Filip III. ako pozornosť pre svoju nastávajúcu Margarétu Habsburgskú. Nezvyčajný dar zrejme zapôsobil, keďže manželka mu za svoj krátky život porodila osem detí. Zomrela ako 27-ročná, panovník sa už viac neoženil a o desať rokov neskôr sa sám pobral na druhý svet za svojou milovanou polovičkou. Hoci však o tomto príbehu písali viaceré médiá (napríklad Corriere della Serra), musíme všetky romantické duše sklamať. Hradby totiž v skutočnosti stáli už pred Filipovým narodením.

 

Tádž Mahal, India

Tádž Mahal je najnavštevovanejšou pamiatkou v Indii. V bedekeroch sa píše, že ho nechal vybudovať cisár Mughalskej ríše Šáhdžahán ako mauzóleum pre svoju druhú ženu Mumtázmahal Mahal, ktorá zomrela pri pôrode ich 14. dieťaťa okolo roku 1631. Šáhdžahán svoju milovanú manželku prežil o 35 rokov a po smrti bol pochovaný vedľa nej. O tomto romantickom príbehu však neexistujú žiadne dôkazy a indický historik Purushottam Nagesh Oak tvrdí, že skrátka nie je pravdivý. V skutočnosti je totiž podľa neho Tádž Mahal starovekou hinduistickou svätyňou boha Šivu, ktorú postavili niekoľko storočí pred tým, ako sa z nej stala moslimská hrobka. Aj uhlíkový test dverí odhalil, že sú o 300 rokov staršie ako samotný panovník Šáhdžahán, ktorý len po nástupe na trón premodeloval hinduistickú svätyňu na hrobku zosnulej manželky.

 

Balkón Rómea a Júlie, Verona, Taliansko

Azda každý vie, že príbeh o Rómeovi a Júlii pochádza z pera anglického spisovateľa Williama Shakespeara. Romantické duše však chcú veriť, že sa zakladá na skutočnej udalosti a v obrovských množstvách mieria na malé nádvorie s kamenným „Júliiným“ balkónikom. To patrí k najnavštevovanejším miestam v celom Taliansku! Všetko pritom odštartovala na počiatku 20. storočia rekonštrukcia gotického domu rodiny Cappellovcov, ktorej priezvisko pripomína Capuletovcov zo slávneho románu. Mestskí predstavitelia preto jednoducho vytvorili „Júliin dom“ a miesto, kde sa odohrala jedna z najslávnejších ľúbostných scén. Najskôr pribudol balkón, neskôr pod ním aj socha hrdinky a v interiéri zas jej posteľ z jedného z filmových spracovaní. Voilá, turistická atrakcia bola na svete!

 

Dom Panny Márie, Koressos, Turecko

Na svete je množstvo miest, ktoré lákajú turistov kvôli údajným zázrakom alebo uloženiu pozostatkov svätých. Za všetky spomeňme Boží hrob v Jeruzaleme, kde bol podľa kresťanskej tradície pochovaný Ježiš po svojom ukrižovaní. Čoraz väčšej pozornosti sa však teší aj tzv. dom Panny Márie (Meryemana Evi alebo Meryem Ana Evi) na tureckej hore Koressos asi 7 kilometrov od Efezu. Neveľká kamenná svätyňa z prelomu letopočtov bola objavená koncom 19. storočia na základe videní blahorečenej mníšky Anny Kataríny Emmerichovej (1774–1824). Hoci katolícka cirkev spojenie budovy s Kristovou matkou nikdy oficiálne nepotvrdila, každoročne sem mieri množstvo pútnikov. Veria, že Panna Mária strávila posledné roky života práve tu a nie v Jeruzaleme, kde stojí na úpätí Olivovej hory jej hrobka.

 

Dom, kde koncertoval Mozart, Bratislava, Slovensko

Svoju „falošnú atrakciu“ však má aj Bratislava. Okrem hradu, dómu sv. Martina či sochy Čumila sa turisti radi fotografujú aj pri Pálffyho paláci. Pamätná tabuľa na jeho fasáde hlása, že tam v roku 1762 koncertoval Wolfgang Amadeus Mozart. Ako zdroj tejto informácie sa zvyknú uvádzať dva listy skladateľovho otca Leopolda, ktoré písal priateľovi z návštevy predvianočného Prešporku. Uznávaný bratislavský historik Štefan Holčík však tvrdí, že v nich Mozart popri množstve oveľa menej významných detailov svojho geniálneho syna ani raz nespomína. Návštevu „zázračného dieťaťa“, o ktorom v tej dobe hovorila celá Európa, navyše nezaznamenal ani nik iný. „Tabuľa so zavádzajúcim nápisom na fasáde paláca na Ventúrskej 10 je prejavom neserióznosti bádateľov a kompetentných orgánov v 60. a 70. rokoch,“ uzatvára Holčík pre Bratislavské noviny.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Štvrtok, 18. apríl. 2024. Meniny má Valér.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa