Anglický prírodovedec a teológ William Buckland 20. februára 1824 predstúpil pred Londýnsku geologickú spoločnosť a kolegom opísal obrovskú čeľusť a kosti končatín, ktoré objavil v bridlicovom lome v dedine Stonesfield neďaleko Oxfordu. Bucklad sa domnieval, že tieto skamenené pozostatky patrili obrovskému dávnemu plazovi a dal mu oficiálny vedecký názov: megalosaurus, čiže "veľký jašter".
"Tým začala naša fascinácia dinosaurami," povedal paleontológ z Edinburskej univerzity Steve Brusatte. Bucklandovo oznámenie odštartovalo fosílnu horúčku a ľudia v Anglicku aj inde začali pátrať po obrích kostiach.
V uplynulých 200 rokoch veda o dinosauroch prekvitala a vďaka nej teraz môžeme nahliadnuť do života týchto bytostí, zistiť, ako žili, ako sa vyvíjali a čo sa stalo ich skazou. Dinosaury obývali našu planétu v období druhohôr, približne pred 231 až 66 miliónmi rokov. Ich vtáčí potomkovia tu sú s nami dodnes.
"Naše povedomie o dinosauroch sa od 19. storočia výrazne zmenilo," povedala paleontologička Emma Nichollsová z Prírodovedného múzea Oxfordskej univerzity. V tejto inštitúcii sa nachádzajú skamenené pozostatky megalosaura, ktoré Buckland študoval.
"Bucklanda a jeho prírodovedeckých kolegov raného 19. storočia by ohromilo, koľko toho dnes o dinosauroch vieme," dodal Brusatte.
Megalosaurus je dobrým príkladom. Buckland sa domnieval, že išlo zhruba o 20 metrov dlhého jaštera, ktorý sa plazil po štyroch a mohol žiť na súši aj vo vode. Vedci teraz vedia, že nebol ani štvornohý, ani jašter, ale patril do skupiny teropodov zahŕňajúcej mäsožravé dinosaury ako tyranosaury alebo spinosaury a meral zhruba deväť metrov.
Bucklad rovnako ako rovesníci nechápal, ako dávno dinosaury vlastne žili, pretože veril, že Zem je len niekoľko tisíc rokov stará. Vedci teraz vedia, že naša planéta sa sformovala pred zhruba 4,5 miliardami rokov. Megalosaurus žil zhruba pred 165 miliónmi rokov.
Ďalší prelom nastal, keď anglický prírodovedec Richard Owen určil, že fosília megalosaura a ďalších dvoch obrích suchozemských plazov - iguanodona a hylaeosaura - nájdených v južnom Anglicku, tvoria rovnakú skupinu. V prednáške z roku 1841 a o rok neskôr v súvisiacej publikácii im dal meno Dinosauria – strašné jaštery.
Následný objav skamenelín hadrosaura a dryptosaura v americkom štáte New Jersey ukázal, že prinajmenšom niektoré dinosaury chodili po dvoch.
V 60. rokoch 20. storočia potom vedou otriasol objav malého mäsožravého dinosaura z rodu deinonychus, ktorý pomohol takzvanej „dinosaurej renesancii“. Ukázalo sa, že dinosaury mohli byť malé a mršné. Niektoré z nich sa nápadne podobali raným vtákom, ako bol archaeopteryx, čo potvrdilo, že sa vtáky vyvinuli z malých operených dinosaurov.
"Čo sa týka objavov súvisiacich s dinosaurami za posledné desaťročie, za najdôležitejšie považujem zistenie, že minimálne mäsožravce, teropódi, mali skôr perie ako šupiny a že niektoré mali riadne operené horné končatiny, hoci z rôznych dôvodov nedokázali lietať," povedal paleontológ Hans-Dieter Sues z prírodovedného múzea Smithsonian Institute vo Washingtone.
Vedcom dlho vŕtalo hlavou, prečo dinosaury vymreli. Ponúkané hypotézy sa pohybovali od pravdepodobných až po úplne smiešne. Niektorí dokonca navrhovali, že za to mohli vtedajšie drobné cicavce, ktorí zožrali všetky dinosaurie vajcia.
V roku 1980 vedci identifikovali vrstvu sedimentov datovanú presne z konca éry dinosaurov, ktorá obsahovala vysoké koncentrácie irídia, prvku bežného v meteoritoch. To naznačovalo, že na Zem dopadlo obrovské vesmírne teleso. Ako miesto dopadu meteoritu, ktorý vyhubil tri štvrtiny vtedajších druhov, bol následne identifikovaný 180 kilometrov široký Chicxulubský kráter na mexickom Yucatánskom polostrove.
