Barokový skvost plný tajomstiev: Chrám sv. Mikuláša sa spája s menom Mozarta aj zákernej ŠtB

2023-09-06 08:00:00 |   |    | 

Základný kameň chrámu sv. Mikuláša na Malej Strane bol položený pred 350 rokmi, 6. septembra 1673. Išlo o čisto symbolický akt, pretože práce na stavbe kostola začali až začiatkom 18. storočia. Výsledkom je ale jedna z najcennejších barokových stavieb na sever od Álp, ktorá tvorí neodmysliteľnú súčasť pražskej panorámy. Na základný kameň ku kostolu v roku 1673 pritom poklepal samotný cisár Leopold I.



 

Na jeho mieste stál až do roku 1743 gotický farský kostol, vysvätený pražským biskupom Tobiášom roku 1283, a v susedstve románska rotunda sv. Václava, postavená ako pripomienka zázraku, ku ktorému došlo pri posmrtnom prevoze Václavovho tela zo Starej Boleslavi na Pražský hrad, ako sa o tom zmieňujú stredoveké legendy.

Na diele, ktoré sa realizovalo približne 100 rokov, sa podieľali tri spriaznené generácie veľkých barokových architektov – otec, syn a zať: Krištof Dienzenhofer, Kilián Ignác Dienzenhofer a Anselmo Lurago.

Plán chrámu vypracoval na žiadosť jezuitského rádu taliansky architekt Giovanni Domenico Orsi. Než sa však v roku 1702 začalo stavať, prešla podoba svätostánku radikálnymi zmenami. Priečelie kostola, rovnako ako loď s vencom kaplniek, sa stavalo podľa návrhu Kryštofa Dienzenhofera. Presbytérium a rozmernú kopulu s priemerom 20 metrov chrámu naprojektoval jeho syn Kilián Ignác. A priľahlej zvonici dal podobu architekt Anselmo Lurago.

Slávni umelci sa podieľali tiež na výzdobe interiéru. Zrejme najznámejším z nich bol maliar Karol Škréta, ktorý je autorom obrazu Ukrižovanie a ďalej desaťdielneho pašiového cyklu. Pozoruhodnou súčasťou interiéru kostola je tiež kazateľnica z umelého mramoru. Jej elegantná stavba a prepracovaná výzdoba pochádza z dielne Richarda a Petra Prachnerových. A obrovskú fresku na klenbe hlavnej lode predstavujúcej Oslávenie svätého Mikuláša namaľoval Ján Lukáš Kracker.

"Je neobyčajne zaujímavé, akým spôsobom Kilián Ignác nadviazal na otcove plány," opisujú historici dielo potomka Krištofa Dienzenhofera. Otec projektoval záver kostola trochu skromne, a to tak, že rovno uzavreté presbytérium zaklenie neveľkou oválnou kupolou, takmer zakrytou v streche. Kilián Ignác uvažoval veľkorysejšie. "Plytký záver otcovho projektu nahradil trojapsidárnou dispozíciou monumentálnych rozmerov s kupolou na vysokom tambure (nástavci)," uviedol historik Mojmír Horyna.

Chrám je široký 40 metrov, z toho 30 metrov má jeho loď. Dĺžka bez schodiska dosahuje 60 metrov. Kupola má v priemere obdivuhodných 20 metrov, vnútorná výška do vrcholu lucerny je takmer 50 metrov. Zvonica siaha do výšky 79 metrov. Organ chrámu, dokončený v roku 1747, má 4000 píšťal a v roku 1787 na ňom pri návšteve Prahy hral Wolfgang Amadeus Mozart.

V chráme svätého Mikuláša sa okrem iného odohráva aj dej slávneho Arbesovho romaneta Svätý Xaverius, podľa ktorého je tamojší obraz maliara F. X. Baxla nazvaný Smrť Františka Xaverského vlastne kryptogramom k nájdeniu cenného pokladu.

Koncom 19. storočia tu bol kaplánom Karol Kašpar, neskorší pražský arcibiskup, v 40. rokoch 20. storočia to bol Jozef Gabriel, vychovávateľ mládeže a riaditeľ miništrantského združenia Legio angelica. Po ňom tu až do začiatku 50. rokov pôsobil teológ, teoretik umenia, publicista a spisovateľ Josef Zverina, spoluzakladateľ Charty 77.

Za komunistickej diktatúry slúžila veža, vysoká 65 metrov, ako pozorovateľňa agentov Štátnej bezpečnosti, ktorí z nej sledovali pohyb disidentov okolo americkej, nemeckej a britskej ambasády. Pozorovateľňa s krycím názvom Kajka fungovala v bývalom byte vežníka od roku 1952 do pádu komunistického režimu v roku 1989.

Chrám dnes slúži nielen sakrálnym účelom, ale aj ako koncertná sieň.

 

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: ČTK/Robert Míka

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Novinky.sk

Gurman.sk

Nedeľa, 24. september. 2023. Meniny má Ľubor, Ľuboš.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa