Tip na víkend: Zber gaštanov

Aj napriek tomu, že mnohí z nás už vyšli zo školských lavíc, stále s obľubou spomíname na časy, kedy sme, či už kvôli školskému zberu alebo hodine výtvarnej výchovy, chodili s rodičmi zbierať gaštany. Tie veľké, nejedlé, z ktorých sme pomocou špajlí vyrábali dekoračné zvieratká. Do prírody však ľudí neťahajú iba orechy Pagaštanu konského, no oveľa viac zber plodov Gaštanu jedlého.

Tento strom do oblasti Stredomoria priniesli z východného Turecka Rimania, neskôr sa rozšíril do celej Európy a slúžil ako nenahraditeľný zdroj potravy. V minulosti bola slabá úroda obilnín nahrádzaná práve gaštanmi, z ich múky sa pripravoval chlieb i ďalšie pečivá. Táto kulinárska tradícia dodnes pretrvala na Korzike či v talianskom kantóne Ticino, nachádzajúcom sa na juhu Švajčiarska, kde vám pri návšteve reštaurácie naservírujú gaštanové cestoviny či vločky.

Vo svete však môžete ochutnať aj iné gaštanové delikatesy. Vo švajčiarskom pivovare Locher sa z opadaných gaštanov, ktoré by inak zhnili, každú jeseň pripravuje netradičné gaštanové pivo. Američania si radi pochutnávajú na moriakovi s gaštanovou plnkou, vo Francúzsku najčastejšie dostanete sladký gaštanový nugát, teda zmes gaštanov, karamelu a medu, a Briti obľubujú puding z týchto orechov.

Slovensko patrí do oblasti, ktorá je pre gaštany severnou hranicou ekologického optima. Na našom území sa začali rozširovať hlavne v 17. storočí a k tradičným spôsobom prípravy ich plodov u nás patria pečenie a varenie, v zákuskoch a cukrovinkách je často využívané gaštanové pyré. Bohatý obsah vitamínu C a energetická hodnota gaštanov z nich robí výborný doplnok stravy práve počas chladnej jesene.

To, že gaštany sú medzi Slovákmi naozaj obľúbené, potvrdzujú i každoročné Gaštanové slávnosti v Modrom Kameni. V okolí tohto mesta sa zároveň nachádza najväčšia gaštanica na Slovensku, rastie tu až 3 500 stromov. Najstarší umelo založený gaštanový sad sa nachádza pri obci Jelenec v Nitrianskom kraji, pôvodne ho dal vysadiť Ondrej Forgach de Gemessy pod hradom Gýmeš ešte v roku 1240. Okrem nich na celom území Slovenska možno nájsť mnohé pestované gaštanice a i v lesoch natrafíte na skupiny týchto stromov.

V súčasnosti však slovenským gaštaniciam neprajú stromové ochorenia. Gaštan jedlý čoraz častejšie napáda rakovina kôry, ktorá zapríčiňuje postupné zmenšovanie sa či úplné miznutie gaštanových parkov po celej krajine. Gaštanica nitrianskeho biskupa v obci Radošina sa proti tomuto ochoreniu bráni už dvadsať rokov v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied.

Aj napriek šíreniu hubovitej choroby, ktorá naše gaštanice pomaly likviduje, zostávajú mnohé z týchto stromových parkov sprístupnené a ponúkajú verejnosti bohatstvo svojej úrody. A ak si neradi hľadanie zľahčujete, zájdite do hory a pokúste sa nájsť skupiny gaštanov priamo v lesoch.

Zdroj/autor: Dominika Babulicová, drom

Foto: autor