Zasadnutie UNESCO skončilo: Na zoznam najvzácnejších lokalít pribudli tieto skvosty

02.08.2021 |   |    | 

V čínskom Fu-čou skončilo dvojtýždňové 44. zasadnutie Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktoré sa konalo prevažne formou videokonferencie. Prinieslo niekoľko noviniek - viacero zaujímavých lokalít na zoznamu lokalít kultúrneho dedičstva pribudlo, jedna však bola aj vyškrtnutá.



 

Slovenská radosť

Slovensko má ďalší zápis v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Zapísaná bola lokalita západná časť Dunajského Limesu od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku, ktorá zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj. Nomináciu predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom. Na území Slovenska sú súčasťou novej lokality svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave -Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži.

Vedúca odboru pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu SR Ľubica Pinčíková priblížila, že kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.

Aktuálne schválený zápis predstavuje už ôsmu slovenskú lokalitu v Zozname svetového dedičstva. Doteraz sa do zoznamu z územia SR dostalo päť kultúrnych a dve prírodné lokality. Z kultúrnych sú to Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia; Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia; Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (všetky tri lokality boli zapísané v roku 1993); Historické jadro mesta Bardejov (zápis v roku 2000) a Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (zápis v roku 2008). Medzi prírodnými lokalitami sú zapísané Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu – spoločná lokalita s Maďarskom (zápis v roku 1995, rozšírenie v roku 2000) a Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – spoločná lokalita s Nemeckom, Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom (zápis v roku 2007, rozšírenie v rokoch 2011, 2017 a 2021).

Práve s nimi súvisí aj ďalšia potešujúca novinka. Výbor svetového dedičstva UNESCO schválil rozšírenie slovenskej lokality v Zozname svetového dedičstva - bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, ktoré sa týka Vihorlatského pralesa a prírodných rezervácií Havešová, Rožok, Udava a Stužica. Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy sú príkladom trvajúcej postglaciálnej a ekologickej evolúcie terestriálnych ekosystémov. Sú unikátnym príkladom rozšírenia bukov (Fagus sylvatica) v rôznych prostrediach severnej pologule a zároveň sú domovom množstva ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Na Slovensku tvoria súčasť Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

 

Ďalšie novinky na zozname

Na zoznam Svetového dedičstva UNESCO bolo zaradených tiež 11 európskych kúpeľných miest. Žiadosť o zápis spoločne pripravili Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Británia a Česká republika, ktorá projekt zaštítila a koordinovala. Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS) vo svojom posudku vyzdvihla najmä dve kritériá - výnimočnú architektúru týchto kúpeľných miest a fenomén kúpeľných pobytov vrátane procedúr a balneologických postupov.

Na zozname označenom ako "Great Spa Towns of Europe" okrem českých Karlových Varov, Mariánskych Lázní či Františkových Lázní figurujú rakúske mesto Baden neďaleko Viedne, nemecké mestá Baden-Baden, Bad Ems a Bad Kissingen, Spa v Belgicku, Vichy vo Francúzsku, Montecatini Terme v Taliansku a anglické Bath. Všetky z nich sú "jedinečnými svedkami bohatej kúpeľnej kultúry 18. a 19. storočia" a preto majú "mimoriadnu univerzálnu hodnotu", uvádza UNESCO.

Česká republika získala aj ďalší zápis. Na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO boli zaradené Jizerohorské bučiny, ktoré zaberajú približne 27 štvorcových kilometrov na severnom úbočí Jizerských hôr od obce Oldřichov v Hájích po kúpele Libverda na severe ČR. Územie je pozoruhodné zmiešanými a bukovými lesmi na strmých svahoch s unikátnou geomorfológiou. Ich najcennejšia vnútorná časť má zhruba desať štvorcových kilometrov a okolo nej je ochranné pásmo s veľkosťou približne 17 štvorcových kilometrov.

Z dvoch zápisov sa teší aj Nemecko. Okrem kúpeľných miest ho získali aj Mainz, Worms a Speyer, ktoré sú jednými z kolísok židovskej kultúry v Európe a označujú sa aj ako "Jeruzalem na Rýne". Medzi zachované židovské pamiatky zo stredovekého obdobia v tejto oblasti patria cintoríny, synagóga či rituálny kúpeľ mikve.

Rumunsko zase privítalo, že UNESCO na svoj zoznam zaradilo pozostatky tamojšieho rímskeho baníckeho komplexu na ťažbu zlata z druhého storočia, ktorý leží na západe krajiny v obci Rosia Montana v Apusenských vrchoch. Podľa Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) - poradného orgánu výboru UNESCO - ide o "najvýznamnejší a najrozsiahlejší komplex baní na ťažbu zlata, aký je v súčasnosti na svete známy". V tejto lokalite však kanadská firma Gabriel Resources plánovala výstavbu najväčšej európskej otvorenej bane na ťažbu zlata a v súčasnosti preto od Rumunska žiada náhradu škody za pozastavený projekt vo výške 4,4 miliardy dolárov (3,7 miliardy eur). Spoločnosť navyše tvrdí, že Rumunsko žiadosťou o zaradenie na zoznam UNESCO porušilo povinnosti vyplývajúce z uzavretých investičných dohôd.

Na zoznam svetového dedičstva pribudol aj 49. zápis pre Španielsko a prvý pre hlavné mesto Madrid, keď výbor UNESCO schválil zaradenie bulváru Paseo del Prado v Madride a neďalekého parku Retiro. Vedenie mesta pripomenulo, že Paseo del Prado bolo jednou z prvých takýchto promenád v Európe. Nachádzajú sa na nej historické budovy vrátane paláca Palacio de Cibeles, ktorý je v súčasnosti sídlom mestského zastupiteľstva, a budovy španielskej centrálnej banky.  Takisto je na tomto bulvári viacero múzeí vrátane múzea a umeleckej galérie Museo del Prado a Múzea kráľovnej Sofie.

Výbor UNESCO tiež na zoznam svetového dedičstva zaradil mesto Nice, ktoré je s aglomeráciou takmer milión obyvateľov po Marseille druhou najväčšou metropolitnou oblasťou na Francúzskej riviére a piatym najľudnatejším mestom vo Francúzsku. Zároveň ide o turistické centrum, ktoré ročne navštívia milióny turistov, tamojšie letisko je jedno z najvyťaženejších vo Francúzsku. Nice sa tak pridalo k ďalším vyše 40 francúzskym miestam zapísaným na zozname svetového dedičstva vrátane parížskeho nábrežia rieky Seina, katedrály Notre Dame v Amiens, obce Le Mont-Saint-Michel či vybraných oblastí v údolí rieky Loira.

Novinkou na zozname svetového dedičstva je tiež 2300 rokov staré slnečné observatórium Chanquillo neďaleko mesta Casma v púšti v Peru. Pozostáva z 13 kamenných veží postavených na vrchole hory, ktoré sa zrejme využívali ako kalendár. Vedci však dlho nevedeli prísť na to, na aký účel tieto ruiny, ležiace približne 400 kilometrov severne od metropoly Lima, slúžili. V roku 2007 však autori štúdie publikovanej v časopise Science prišli s názorom, že časť kamenných veží vztýčených v rokoch 200-300 pred naším letopočtom "označovala letný a zimný slnovrat" a "sčasti išlo o slnečné observatórium". Veže boli totiž postavené tak, aby zaznamenávali rozličné pozície slnka a tak dokázali určiť "presné dátumy," uviedli autori štúdie - peruánsky archeológ Ivan Ghezzi a jeho britský kolega Clive Ruggles. Celá štruktúra fungovala ako obrovské hodiny, ktoré merali plynutie času v rámci roka. S veľkou presnosťou dokázali zmerať mesiace, slnovraty, rovnodennosť a určiť tak obdobie sadby a zberu úrody, ako aj náboženských sviatkov. Pravdepodobne išlo o miesto uctievania Slnka - objekty na východ a západ od veží sú pozostatkami štruktúr využívaných na rituálne obety. Celý komplex chránili múry pevnosti postavené z kameňa, blata a kmeňov stromov. Hoci má celý areál 5000 hektárov, prebádané bolo podľa Ghezziho len jedno percento jeho rozlohy.

UNESCO zaradilo na zoznam i štyri ďalšie pamiatky v Latinskej Amerike. Ide o tropickú záhradu v Brazílii, ktorú navrhol záhradný architekt Roberto Burle, modernistický kostol architekta a staviteľa Eladia Dieste v Uruguaji, múmie kultúry Chinchorro v Čile a katedrálu v mexickom meste Tlaxcala. Katedrála a kláštor Nanebovzatia Panny Márie v Tlaxcale juhovýchodne od mexickej metropoly boli počas ranných fáz španielskej kolonizácie Ameriky kľúčová pre šírenie kresťanstva. Ide o jednu z prvých náboženských stavieb svojho druhu, ktorá vznikla v roku 1526. Patrí medzi viac ako desiatku kláštorov, ktoré pred vyše 500 rokmi postavili františkánski, dominikánski či augustiniánski misionári na svahu sopky Popocatépetl. Ako pripomína AFP, 14 kláštorov v Mexiku pochádzajúcich zo začiatku 16. storočia bolo na zoznam UNESCO zaradených už v roku 1994, avšak katedrála v Tlaxcale sa vtedy tejto pocty nedočkala napriek svojmu historickému významu. Podľa mexického ministerstva kultúry slúžila ako "duchovný, politický, architektonický a estetický experiment" v evanjelizácii a založení Nového Španielska. Stavba sa vyznačuje viacerými pozoruhodnými prvkami vrátane samostatne stojacej veže, otvoreného átria, dreveného kazetového stropu, ktoré pripomínajú španielsky mudéjarský architektonický štýl ovplyvnený islamskou kultúrou.

 

Status Benátok sa nezmenil

Počas zasadnutia výboru hrozilo niektorým lokalitám zaradenie na zoznam ohrozených lokalít, a teda zníženie chráneného statusu. Pozornosť sa sústreďovala predovšetkým na mesto Benátky a Benátsku lagúnu, ktoré sú na zozname Svetového dedičstva UNESCO od roku 1987. Aktivisti už roky opakovane varujú, že veľké vlny spôsobované plavidlami poškodzujú základy mesta a narúšajú krehký ekosystém. Výbor nakoniec rozhodol, že status nateraz nezmení. Odvolal sa pritom na výnos talianskej vlády, ktorý veľkým výletným lodiam od 1. augusta zakazuje plaviť sa v blízkosti centra Benátok. Zároveň však talianskym úradom poskytol čas do decembra tohto roka na to, aby im hlásili, ako pokračujú snahy o zachovanie ekosystému tejto lokality.

Na zozname ohrozených lokalít Svetového dedičstva UNESCO zatiaľ nebude ani Veľká koralová bariéra, nachádzajúca sa pri severovýchodnom pobreží Austrálie, hoci to výbor vo svojej predbežnej správe vzhľadom na postupujúcu degradáciu spôsobenú environmentálnymi faktormi odporučil. Takýto krok by sa mohol v praxi odraziť znížením masového prílevu turistov, ktorí si každoročne prichádzajú pozrieť tento najväčší koralový útes na svete, čo by zredukovalo príjmy z cestovného ruchu. Austrália po intenzívnom lobovaní napokon získala medzi delegátmi výboru dostatočnú podporu na posunutie tohto rozhodnutia až na rok 2023.                       

 

Nábrežie mesta Liverpool vyškrtli

Organizácia UNESCO vľak úplne vyradila zo zoznamu lokalít kultúrneho dedičstva z dôvodu nadmernej výstavby nábrežie britského mesta Liverpool. Stalo sa tak len po tretíkrát vo svojich dejinách – v roku 2007 vyradili rezerváciu púštnej antilopy v Ománe na žiadosť tamojšej vlády, ktorá na mieste objavila nálezisko ropy a o dva roky neskôr vyškrtli zo zoznamu aj Labské údolie v nemeckých Drážďanoch z dôvodu kontroverznej výstavby mosta.

Vyradenie nábrežia Liverpoolu bolo schválené pomerom hlasov 13:5. Delegátov presvedčil argument, že plány na výstavbu výškových budov, ako aj futbalového štadiónu by "nezvratne poškodili" dedičstvo tohto historického prístavného mesta na severozápade Anglicka. Výbor poznamenal, že britskú vládu "opätovne vyzval" na predloženie plánov, ktoré by preukázali jej víziu pre budúcnosť Liverpoolu. Výstavbu spomínaného futbalového štadióna vláda schválila bez akéhokoľvek prieskumu verejnej mienky, pripomenul výbor.
 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 26. september. 2021. Meniny má Edita.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa