VÝLET Chrám sv. Mikuláša v Bodružali

Prírodné a geografické podmienky jej okolia v podstatnej miere určovali spôsob obživy miestnych, prevažne rusínskych obyvateľov, ktorí sa venovali najmä poľnohospodárstvu, pastierstvu, práci v lese, drevorubačstvu a výrobe šindľov. Potočná radová dedina vznikla v rokoch 1573 až 1598 na valašskom práve ako nová osada makovického panstva, ktorému patrila až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

Na vyvýšenom mieste nad cestou stojí od roku 1658 drevená cerkov zasvätená sv. Mikulášovi. Patrí medzi najstaršie a najlepšie zachované chrámy východného obradu na Slovensku. Osobitná architektúra, bezprostredné okolie, drevená ohrada so šindľovou strieškou a s vstupnou bránkou s makovičkou, so samostatnou zvonicou a s priľahlým cintorínom tvoria jedinečný urbanistický celok a prirodzenú dominantu obce.

Z typologického a konštrukčného hľadiska patrí do väčšej skupiny lemkovských drevených chrámov, avšak vyznačuje sa osobitným regionálnym výrazom a konštrukčným riešením.

Trojpriestorová zrubová stavba, pôvodne z jedľového dreva, stojí na nízkej kamennej podmurovke. Z vonkajšej strany ju chráni vertikálny doskový plášť s lištami prekryvajúcimi styk jednotlivých dosiek.

Pôdorysne sa člení na svätyňu s pravouhlým uzáverom na východe, takmer štvorcovú loď uprostred a obdĺžnikový babinec na západe. Vežu chrámu zhotovili pomocou samostatnej stĺpikovo-rámovej konštrukcie, pričom čiastočne ju osadili do vnútra zrubu babinca. Jej konštrukcia sa smerom hore zužuje a vo vrchnej časti vytvára izbicu na umiestnenie zvonu, ktorý pochádza z roku 1759. Vonkajší doskový obklad veže zdobí zuborez a oblúkový vyrezávaný vlys. Mierne na západ sa zvyšujúce stupňovité trojúrovňové stranové strechy chrámu so šindľovou krytinou ukončujú typické vežičky s kužeľovitými strieškami a makovičkami s bohato dekoratívne stvárnenými kovanými krížmi (...)

Vnútorné zariadenie je barokové s použitím polychrómie na dreve a bohatým zlátením a striebrením architektonických článkov. Ikonostas a prestol pochádzajú z jednej dielne a zhotovili ich v roku 1794. Žertveník je takmer o 100 rokov starší. Niektoré ikony tvorili súčasť staršieho ikonostasu pochádzajúceho z obdobia výstavby chrámu (...)

 

V roku 2008 je kostol v  Bodružali zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. 

Viac sa dočítate v publikácii Drevené kostoly z vydavateľstva Dajama, rok 2007.

 

 

Informačné centrum Svidník

Ul. Sovietskych hrdinov 200
089 01 Svidník
Tel.: +421 (0) 54/752 04 61
Fax: +421 (0) 54/752 04 61
E-mail: panikovam@vl.sk

Zdroj/autor: Dajama, Drevenekostoly, muzeum,drom

Zdieľať článok na Facebooku