CHORVÁTSKO Kam za dobrodružstvom (2)

Vďaka ponuke dobrodružných turistických aranžmánov má napríklad Rakúsko väčší príjem z letnej, než zo zimnej turistiky, Spojené štáty zarobili na dobrodružných turistických aranžmánoch viac ako 120 miliárd dolárov ročne, Nemecko má viac registrovaných horolezcov než futbalistov a rafting je najvýnosnejším hospodárskm odvetvím Nepálu.

O tom, že Chorvátsko má čo ponúknuť v tejto časti turistickej ponuky, hovorí čoraz viac aktivít, ktoré sa ponúkajú v chorvátskych turistických destináciách. Preto prinášame výber najdôležitejších aktivít, ktoré tvoria chorvátsku dobrodružnú turistickú ponuku, a to prostredníctvom destinácií, v ktorých sú prítomné.

 

ŠPLHANIE

 

• Paklenica

Národný park Paklenica je kultovým miestom horolezcov “big wallera” z celej Európy a viac než tridsať percent návštevníkov parku sú práve horolezci. Okolo 350 metrov zvislé skalné steny Anićovho kuka, viac než 300 dlhých a okolo 90 športových horolezeckých smerov vedľa hniezd supov a orlov a prekrásny divoký kaňon robia úplne opodstatnenou “závislosť” horolezcov od Paklenice.

Národný park Paklenica je najvýznamnejším chorvátskym horolezeckým centrom, známym aj mimo hraníc Chorvátska. Mimoriadny pôvab dáva tomuto horolezeckému miestu aj blízkosť morského pobrežia, preto je Paklenická riviéra ideálnym miestom pre kombináciu šplhania a vodných športov.

Dejiny horolezectva sa v Paklenici začínajú dávno v roku 1938 a dnes na paklenických horolezeckých miestach existuje viac než 360 zariadených a upravených, viac alebo menej náročných smerov rôznych dĺžok, preto si každý horolezec môže nájsť niečo pre svoj pôžitok.

Hlavná horolezecká sezóna sa v Paklenici začína na jar a trvá do neskorej jesene. Počas prvomájových sviatkov sa v Paklenici tradične sústredí veľký počet horolezcov. Od roku 2000 sa tu koná súťaž Big Wall Speed Climbing alebo rýchlostné šplhanie po veľkých stenách, prvá súťaž takého typu na svete.

Ide tu o spojenie dvoch horolezeckých disciplín: rýchlostné šplhanie, ktoré sa obyčajne deje na krátkych smeroch v dvoranách na umelej stene a šplhanie po veľkých vertikálnych útesoch, pod čím sa rozumejú výstupy v pároch, ktoré vyžadujú viac hodín, niekedy aj dní.

Okrem súťažnej časti majú horolezecké stretnutia v Paklenici aj sprievodný program, kde patrí napr. veľtrh outdoor vybavenia, početné prednášky, projekcie a filmy týkajúce sa šplhania a horolezectva.

 

Turistická spoločnosť Zadarskej župy

www.zadar.hr
Národný park Paklenica
www.paklenica.hr

 

• Omiš

Mesto na ústí rieky Cetiny sa v poslednom čase stáva miestom stretnutia rôznych “outdoor” športovcov. Omiš ponúka horolezcom zriedkavú možnosť šplhania doslova nad krovmi mesta.

Okolo 40 krátkych a štyri alebo päť dlhých smerov, rôzne náročných, je upravených na ľavom a pravom pobreží Cetiny s prekrásnym pohľadom na mesto a more. Keďže mesto je blízko, niet problémov s ubytovaním.

Skrátka, všetci tí, ktorí túžia po aktívnom oddychu, nakoľko sa rozhodnú pre Omiš, sú na pravom mieste. Okrem voľneho šplhania je v ponuke aj nezabudnuteľný rafting na rieke Cetine, paragliding, potápanie, jachting, volejbal na piesku, tenis a iné.

Skrátka, v Omiši sa môžete tešiť zo všetkých športov na zemi, vo vode a vo vzduchu.

 

Turistická spoločnosť Splitsko-dalmatínskej župy
www.dalmatia.hr
Turistická spoločnosť Mesta Omiša
www.tz-omis.hr

 

• Stredný Velebit

Na území stredného Velebitu, lokalita Ravni Dabar, je alpinistická zóna, kde je povolené športové lezenie, a to na nasledujúcich skalných stenách (kukoch): Visibaba/Agin kuk, Čelina kuk a Rujičin kuk

Zaujímavosťou je, že sa pri určovaní najvýhodnejších lokalít na športové šplhanie dbalo na to, aby alpinistické činnosti nenarušili bohatstvo a rôznorodosť flóry a fauny (predovšetkým vtáčie hniezda). Poloha endemických rastlinných druhov je mimo alebo vedľa horolezeckých smerov.

Táto lokalita je potenciálnym horolezeckým hitom a aj keď je trochu mimo cesty, určite zaslužuje návštevu. Existuje okolo dvadsať dlhých smerov, stredne náročných. Dabarski Kukovi ešte nie sú “objavené”, preto je veľmi pravdepodobné, že horolezec bude v prekrásnom prostredí úplne sám.

Pre romantikov je to povinná horolezecká lokalita. V blízkosti horolezeckého miesta sa na prekrásnej lokalite nachádza horská chata “Ravni Dabar” a ubytovanie sa môže nájsť aj na Baškich Oštarijach (horské chaty Vila Velebita, Prpa a kemp Velebit).

 

Turistická spoločnosť Ličsko-senjskej župy
www.lickosenjska.com
Prírodný park Velebit
www.pp-velebit.hr

 

 

• Istria
  

Buzet s legendárnou Raspadalicou, Rovinj, Moščenická Draga sú najkrajšími horolezeckými miestami na Istrii. Základnou charakteristikou istrijských horolezeckých miest je rozmanitosť, prístupnosť a dobrá, kvalitná skalná stena.

Pre športové šplhanie je v Istrii upravených zatiaľ spolu deväť horolezeckých miest: Zlatni rt (Zlatý mys) pri Rovinji,Limský kanál, Dvigrad, Istrijské kúpele, Raspadalica nad Buzetom, Vranjska draga pri tuneli Učka, ďalej pri Pazine, Moščenickej drage, Vintijana pri Pule a Rabci.

Na deviatich výstupoch po takzvaných krátkych stenách od dvadsať do tridsať metrov výšky je 270 vybavených výstupov. Na istrijských stenách plných rôznorodých prekážok sa môžu dobre unaviť aj vrcholoví športovci, aj začiatočníci.

Prednosťou Istrie je v tomto športe, okrem prekrásnej zachovanej prírody, ktorú si freeclimberi čoraz viac vážia, aj to, že skalné steny sú väčšinou južne orientované, preto sa aj za chladnejšieho počasia môže šplhať v krátkych rukávoch.

 

Turistická spoločnosť Istrijskej župy
www.istra.hr

 

• Oblasť okolo Splitu

So šesťdesiatimi prekrásnymi, upravenými smermi na Marjane, kde sa konala aj prvá horolezecká súťaž v Európe, je Split pravdepodobne jediným mestom na svete, v ktorom sa môžete šplhať po prírodnej stene skoro v samom centre.

Popri Marjane sú výborné horolezecké miesta v Trogiri (okolo dvadsať smerov v zaujímavom prostredí červených kamenných kvapľov) a Kozjaku (okolo pätnásť smerov s pohľadom na Kaštelanský záliv).

 

Turistická spoločnosť Splitsko-dalmatínskej župy
www.dalmatia.hr
Turistická spoločnosť Mesta Splitu
www.visitsplit.com

 

 

• Prečítajte si tiež: CHORVÁTSKO Kam za dobrodružstvom (1)

 

Zdroj/autor: chtz,drom

 

Zdieľať článok na Facebooku