Krásy Slovenska č.7-8/2010

Slovensko je fajn, rád chodím kade-tade

Rozhovor s profesionálnym členom Horskej záchrannej služby Petrom Šperkom.

Vysoké Tatry nemajú veľa obyvateľov. Ešte menej je tých, čo sa v nich aj narodili. Avšak Tatry má rado mnoho ľudí, a tak do týchto hôr prichádzajú.

Tí, ktorých si toto prostredie podmanilo natoľko, že sa v Tatrách rozhodli žiť a pracovať, sú Tatranci, medzi ktorých Peter Šperka právom patrí. Je profesionálnym členom Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách, inštruktorom a metodikom horskej služby, horolezcom, lyžiarom a horským vodcom.

• Z Hnilca do Gelnice

Mnohí cestujúci vlakom poznajú malebný úsek medzi Hnilcom a Gelnicou v Hnileckej doline. V tomto príspevku vás pozývame na návštevu najzaujímavejších miest tejto časti Slovenska.

• Slobodné kráľovské banské mesto Gelnica

O tom, že kedysi sa v Hnileckej doline ľuďom viedlo lepšie, svedčí fakt, že tu rozkvitalo hneď niekoľko miest. Popri kráľovských banských mestách Gelnica a Smolník sa z mestských výsad tešili aj zemepanské mestečká Vondrišel (dnešné Nálepkovo), Mníšek nad Hnilcom, Smolnícka Huta a Švedlár. Dnes má štatút mesta iba Gelnica, ktorá je sídlom okresu a centrom južného Spiša.

• Za vtákmi Volovských vrchov

Ak navštívite okres Gelnica, alebo ak chcete – južný Spiš, za účelom pozorovania vtákov, určite si nenechajte ujsť dominantu regiónu – Volovské vrchy. Zväčša ihličnaté – smrekové, ale miestami aj smrekovo-jedľové horské lesy s prímesou buka ukrývajú množstvo ornitologických zaujímavostí.

• O smolníckych banských úradníkoch

Oblasť Gelnice a Smolníka v minulosti patrila k našim najvýznamnejším banským oblastiam. Po útlme rudného baníctva začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia však tento región postihol hlboký hospodársky úpadok. Kým v roku 1739 mal Smolník 2 290 obyvateľov a spolu s Úhornou a Smolníckou Hutou až 3 166 obyvateľov, v roku 2004 tu žilo len 1 278 obyvateľov.

• Cez Zemplín až na prah Gemera

V ostatnom, už šiestom pokračovaní "túr do literatúry" sme sa zastavili v Humennom. Ak chceme i naďalej dôsledne dodržiavať územnú koncepciu a zemepisno-automobilovú, takmer až "pozorzákrutovú" postupnosť, tak v tejto časti musíme dokončiť východno-južný oblúk literárnych prechádzok po Zemplíne.

• Tajomstvá Spišského hradu

Spišský hrad patrí k najznámejším a hojne navštevovaným hradom Slovenska. Staré, čiastočne obnovené hradné ruiny s nádvoriami priblížia návštevníkovi dávno minulé časy.

• Zašlá sláva Perneka

Pernek a Pezinok ležia z geologického pohľadu medzi bratislavským a modranským masívom v pezinsko-perneckom kryštaliniku, ktorého najvýznamnejšími surovinami na ťažbu boli zlato, antimón a pyrit. V menšej miere striebro, polymetalické rudy a limonit. Okrem iného je Pernek známy významným výskytom vzácnych minerálov ako kermezit, valentinit a schafarzikit.

• Nové výhľady

V minuloročných číslach časopisu Krásy Slovenska sme priniesli seriál o rozhľadniach na Slovensku. Informácie dopĺňame o dve nové rozhľadne: jednu v Považskom Inovci a druhú v Malých Karpatoch.

• Kriváň – odveký symbol slobody a sily Slovákov

Kriváň patrí medzi najvyššie štíty Vysokých Tatier. S nadmorskou výškou 2 494 metrov dominuje nad hornoliptovskou kotlinou. Má priliehavé meno, pretože z ktorejkoľvek strany sa jeho vrchol javí ako krivý.

• Celý obsah Krásy Slovenska 7-8/2010 

Zdroj/autor: Krásy Slovenska, Dajama, drom