Francúzska riviéra autom: Nič neplánujte, spontánne zastavte tam, kde sa vám to páči

 

Vyhliadka zo „Psej hlavy“

Naša prvá zastávka vedie na vyhliadku, z ktorej chceme vidieť celé Monako a časť riviéry. La Tete de Chien, čo v preklade znamená „Psia hlava“, je známy vyhliadkový bod nad mestom La Turbie. V prvom momente nás trochu zmätie fakt, že sa dostávame na parkovisko, keďže zvyšná časť cesty je uzatvorená rampou. Na starých záberoch na Google Maps stoja totiž autá popri ceste až tesne k vrcholu kopca, tak máme obavu, či sme vôbec na správnom mieste.

Po pár metroch stúpania sa nám však zrazu začínajú ukazovať prvé panorámy a všetky obavy opadnú. Nad nami je už len observatórium, ktoré bolo v čase našej návštevy zatvorené a pod ním lavička s výhľadom, ktorý nás až natoľko neuspokojí. Z fotografií sme videli oveľa krajšie zábery na pobrežie, tak sa sledujúc domácich vyberieme ďalšou cestičkou cez krátky kamenný tunel.

Až vtedy sa nám ukáže tá pravá nádhera. Chvíľu riskujeme preskakovaním malej zátarasy a lozením po kameňoch, ale ten najkrajší pohľad na celé Monako si jednoducho nemôžeme nechať ujsť. Keď sa ho konečne nasýtime, prechádzame na druhú stranu. Zrazu je pred nami časť Riviéry s dominantným Éze. Keby nezačalo v diaľke hrmieť a nebáli by sme sa búrky, iste by sme sa tam zostali kochať oveľa dlhšie.

 

Éze nás veľmi neuchvátilo

Na druhý deň sme si naplánovali preskúmanie západného pobrežia od Monaka. Chceli sme navštíviť nejaké tradičné stredoveké mesto so starými úzkymi uličkami a tou pravou romantikou, ktorú ponúka francúzsky vidiek. Naša prvá voľba pochopiteľne padla na Éze.

Všetok entuziazmus však opadol hneď pri vstupe doňho. Práve v tom čase tam totiž prišli aj turisti z dvoch autobusov, k tomu preplnené parkovisko a razom sa stratilo všetko čaro tohto miesta. Preto radšej ani nezastavujeme a pokračujeme ďalej s nádejou, že nájdeme nejaké inú peknú dedinu. Ak teda nemáte radi dovolenkármi preplnené lokality, ušetrite si čas a do Éze radšej ani nechoďte.

 

Mougins a naša láska na prvý pohľad

Cestou francúzskym vidiekom sa zrazu pred nami vynorí obec na vysokom kopci, ktorá na prvý pohľad pripomína Éze. Rozhodneme sa, že si urobíme odbočku mimo trasy a pôjdeme ho preskúmať. Táto voľba sa nakoniec ukáže ako jedna z najlepších z nášho výletu.

Nič netušiac sa dostávame do dediny Mougins, o ktorej sme sa neskôr dozvedeli, že je veľmi obľúbená medzi prominentmi. Dvanásť rokov tu žil aj Pablo Picasso, ktorého nadrozmerná busta vás privíta hneď pri príchode do centra.

Ešte pred návštevou starých uličiek si posedíme na malom námestí, ktoré je obklopené vysokými stromami, oproti nám sedí na lavičke pár starších Francúzov, za nami je nádherný výhľad na celé údolie a atmosféru dokonalosti dokresľujú stredoveké domy.

O chvíľu už rozpletáme spleť tunajších uličiek, ktoré dýchajú umeleckou atmosférou. Špeciálne jedna z nich, v ktorej je ateliér, veľa zelene a luster visiaci nad chodníkom, je ako vystrihnutá z romantickej predstavy o provensálskom vidieku. Bonusom navyše je, že sa tu nachádza málo turistov, tak si to vychutnávame v intímnejšom duchu.

 

Keď je cesta najväčším zážitkom

Po krátkom prehodnotení situácie sa dohodneme, že nakoniec nepôjdeme až do St. Tropez a pozrieme si len bližšie Théole-sur-Mer. O pár kilometrov ďalej sa dostávame na cestu, ktorá vedie popri útesoch a mori. Namiesto samotného mesta sa preto radšej niekoľkokrát zastavíme na odpočívadlách a nadchýname sa úžasnými výhľadmi na pobrežie.

Cap Roux je pohorie z červených skál, ktoré krásne kontrastujú s intenzívnou farbou mora. Na vyhliadke, kde sa v minulosti nachádzala obranná pevnosť, sa neprestávame udivovať dvoma vecami. Prvou je čistota vody, ktorá nás prekvapuje už od Monaka. Nečakali sme, že bude až natoľko priezračné a ponúkne o to krajšie výhľady.

Druhou sú domáci, ktorí kvôli relaxu na izolovanej pláži zastavujú autá a hľadajú tajné cestičky na tých najdivokejších miestach, až máme niekedy pocit, že na ich zlezenie potrebovali aj horolezecký výstroj. Ešte pár pohľadov na pamiatku a čaká nás cesta späť do Monaka, ktorú tentoraz chceme prejsť len priamo popri pobreží.

 

Obed v Cannes a najkrajší výhľad na Nice

Veľkým mestám sa počas nášho výletu cielene vyhýbame. Nechytili nás až natoľko za srdce a často sú preplnené turistami. Keď navyše uvidíte vidiek, kde by ste sa najradšej navštívili každé malé mestečko či dedinku, iste by ste túto voľbu urobili aj vy. V Cannes sa nakoniec zastavujeme aspoň na obed a vyberáme si miesto priamo pri promenáde.

Ceny jedla sa v podnikoch pohybujú od 15 do 25 eur, čiže je to taký dovolenkový štandard a navyše máte po celý čas krásny výhľad na pláž a more. Na celom pobreží sú však v podnikoch vysoké ceny nápojov. Za dve deci nealka zaplatíte 4 a viac eur. Zrejme sa tak chcú vyhnúť tomu, aby ľudia u nich iba neposedávali pri drinku.

V Nice nás potom cesta zavedie do centra, kde tak získavame milú obhliadku dôležitých pamiatok. To najkrajšie nás však čaká až za ním. Zrazu sa ocitáme na vrchole kopca, z ktorého máme celé mesto ako na dlani a máme tak z neho väčší zážitok, ako keby sme sa celý deň túlali jeho ulicami.

 

Päťdesiat kilometrov za dve hodiny? Pripravte sa tridsiatkové zóny pre turistov

Keď si budete plánovať dovolenku autom po Riviére, majte na zreteli ich rýchlostné obmedzenia. Ak milujete pekné trasy popri mori a chcete si počas jazdy vychutnať aj vyhliadky, pripravte sa na jej poriadne predĺženie.

Na väčšine týchto ciest je totiž povolená maximálne tridsiatka, takže päťdesiatkilometrový úsek prejdete za dve hodiny. Ako správnym dovolenkárom nám však toto spomalenie vôbec neprekáža. Práve vďaka nemu si môžeme z auta spokojne obzrieť viacero zaujímavých lokalít a ušetríme tým čas, keďže nemusíme všade vystupovať.

 

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku