Krásy Slovenska č.5-6/ 2009

Krása je stav duše a schopnosť vnímať celok

Hovoríme s  manželmi Vilmou a Miroslavom Cipárovcami

Maliar, grafik a ilustrátor Miroslav Cipár patrí medzi najvýznamnejšie a najviac oceňované osobnosti slovenského výtvarného umenia. Veľmi obľúbený je nielen v rodnej krajine – vo svete získal také medzinárodné renomé ako máloktorý slovenský umelec. Jeho manželka Vilma Cipárová je dlhoročnou profesionálnou sprievodkyňou po kultúrnych zaujímavostiach Bratislavy. Okrem toho sa obaja venujú charitatívnej činnosti a neustále sa občiansky angažujú za záchranu prírodných a kultúrnych hodnôt Slovenska.

Dolný Zemplín – príroda

Dolný Zemplín patrí k najperiférnejším slovenským regiónom vypĺňajúcim juhovýchodný cíp republiky. Na severe susedí so „sesterským“ horným Zemplínom (okresy Vranov nad Topľou, Humenné, Medzilaborce a Snina), na západe s historickým Abovom (okres Košice-okolie), na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom. Dolný Zemplín je špecifický región s osobitým nárečím a so svojráznym folklórom. Jeho súčasťou je aj Tokajská vinohradnícka oblasť so starými vínnymi pivnicami vyhĺbenými v sopečných horninách. Odľahlá poloha v rámci rôznych historických útvarov určovala po stáročia jeho ekonomickú a sociálnu vývojovú rovinu. V súčasnom administratívnom členení Slovenska tvoria dolný Zemplín okresy Michalovce, Trebišov a Sobrance, ktoré patria do Košického kraja.

 

• Dolný Zemplín - čriepky z histórie

Leles, obec ležiaca v juhovýchodnom cípe dolného Zemplína a len niekoľko kilometrov severovýchodne od Kráľovského Chlmca, patrí k významným archeologickým lokalitám so stopami datovanými do paleolitu. Osídlenie jej územia kontinuálne pokračovalo až do veľkomoravského obdobia. Na konci 12. storočia na mieste staršieho sídliska vacovský biskup Boleslav založil premonštrátske prepoštstvo. Na jeho zakladaní sa aktívne zúčastnili aj rehoľníci z francúzskeho Premontré. V období tatárskych vpádov bol románsky kláštor silne poškodený, preto postavili nový, gotický. Počas nasledujúcich storočí v súvislosti s hroziacimi nebezpečenstvami (napr. turecké vpády) dobudovali ďalšie krídla, mohutné hranolové veže a padací most a celý kláštor mohutne opevnili. Úlohou kláštora v Lelesi bolo o. i. opatrovať krajinský archív a právne listiny z celého kraja. Po roku 1950 ho adaptovali na školu. Po roku 1994 kláštor v Lelesi vrátili opátstvu Jasov. Napriek tomu, že jeho priestory boli značne zdevastované, duch kláštora sa zachoval a interiér opäť získal nevšednú atmosféru. K jeho najväčším pozoruhodnostiam patria gotické nástenné maľby z prvej polovice 14. storočia.

 

• Mestá dolného Zemplína

Hoci štatút mesta má viacero obcí dolného Zemplína, k turisticky najvýznamnejším patria tri okresné centrá: Michalovce, Trebišov a Sobrance.

Michalovce - Hospodárskym a kultúrno-spoločenským strediskom dolného Zemplína sú Michalovce (39 700 obyvateľov), ktoré sa rozprestierajú na rozhraní Východoslovenskej roviny a pahorkatiny v nadmorskej výške 114 m. Archeologické nálezy na území mesta dokumentujú takmer súvislé osídlenie od mladšej kamennej doby po slovanské obdobie 10. až 12. storočia. Na lokalite Hrádok (193 m) nad mestom odkryli najstaršie príbytky roľníkov na Zemplíne. V roku 1978 tu objavili aj základy rotundy spred 13. storočia.

 

• Remetské Hámre – Morské oko

O najväčšom slovenskom hradenom jazere nachádzajúcom sa v pohorí Vihorlat – Morskom oku písali Krásy Slovenska ešte v roku 1990 pod názvom Hra na kameň a oko.

„Morské oko sa ani nezdá také veľké, ako trvá obísť ho príjemným chodníkom. Príčinou je členitý breh. Prechádza z jednej zátoky do druhej, v každej sa objavia nové a iné pohľady. Zdá sa, že už nemožno objaviť žiadny nový pohľad. A čo ten zhora, ktorý ukáže celé oko aj so širokým okolím. Tak vstupuje do hry kameň. Je jednoznačnou dominantou týchto hôr, najvyšším vládcom okolia. Možno uvažujete, kto v tomto okamihu vyhráva. Či prevažuje poézia oka nad drsnosťou kameňa alebo naopak. Jedno je isté, patria k sebe.“ K Morskému oku nás privedie aj Náučný chodník Remetské Hámre – Morské oko. Na Sninský kameň zasa Náučný chodník Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky.

 

• Prekvapenia Hornádu

Keď málo známe regióny lákajú... Skutočná rarita. Tristoročný dub, ktorý je verne zobrazený aj v dávno používanom erbe. A tiež základy kostola zo zaniknutej stredovekej dediny... a široké výhľady na Košickú kotlinu. To všetko a ešte viac stihnete za pár hodín jazdy na bicykli v okolí východoslovenskej metropoly. Na Slovensku jednoducho sú miesta, ktoré vedia prekvapiť. Nenápadné lokality v blízkosti našich obcí – a predsa je čo objavovať. Najlepšie na dvoch kolesách. Napríklad v mikroregióne Hornád pri Košiciach.

 

• Na bicykli okolo Slovenska za 25 dní

V tomto článku ponúkame tip pre milovníkov diaľkovej cykloturistiky. Absolvovať na jeden záťah okružnú jazdu okolo Slovenska však nie je jednoduché a najmä v zime sa na nej môže vyskytnúť viacero nástrah... Hoci v mojom prípade to zo začiatku vyzeralo na jazdu bez snehu, nakoniec som si ho užil v maximálnej miere. Nebudem však opisovať zážitky z cesty (viac na www.cykloturista.sk), skôr sa budem venovať trase a jej zaujímavostiam pre tých, ktorí by sa chceli do spomínaných končín vybrať v lete na bicykli alebo aj inak.

 

• Slovensko z výšky (1)

V tomto čísle začíname so seriálom o turistických rozhľadniach. V troch pokračovaniach postupne predstavíme najznámejšie rozhľadne západného, stredného a východného Slovenska. Potreba spoznávať svet okolo nás sprevádzaná emotívnym zázemím tohto procesu je azda taká stará ako ľudstvo samo. Ľudia od nepamäti vystupovali na vyvýšené miesta, aby sa rozhliadli po šírom okolí nielen v súvislosti s hľadaním obživy či pozorovaním nepriateľa, ale aj pre potešenie z fyzického výkonu a v neposlednom rade z krásneho rozhľadu. Bola to zvedavosť, čo v 5. storočí p. n. l. priviedla filozofa Empedoklesa na vrchol sicílskej sopky Etna. V análoch sa zachovala aj zmienka o tom, že na túto horu v roku 126 vystúpil cisár Hadrián, ktorý si zaumienil, že z nej chce pozorovať východ slnka. Aj florentský básnik Francesco Petrarca spolu s bratom vystúpil 26. apríla 1336 na Mont Ventoux (1 912 m) v južnom Francúzsku len preto, aby sa ocitol na jeho vrchole.

 

• Rajské záhrady

V tomto čísle začíname s novou rubrikou parky a záhrady, ktorú venujeme vývoju záhradného umenia na Slovensku, a to v kontexte súvisiacich historických udalostí. A začneme pekne „od Adama“. Dávno utíchol vietor v šírych palmových a sykomorových hájoch egyptských faraónov, navždy odleteli kačice z lotosových jazierok ich záhrad a víno z ich viníc je dávno dopité. Semiramidine visuté záhrady sú už len legendou. Spolu s troskami kedysi mocnej babylonskej ríše ticho ležia pod nánosmi vekov. Mĺkvo je pod cyprusmi Platónovej Akadémie a mĺkvo je aj v ostatných záhradách, kam za svojimi učiteľmi chodievali mladí antickí Gréci. Kvetinové záhony a pomarančovníky pompejských átrií ležia po stáročia bez pohnutia pod popolčekom rozhnevaného Vezuvu. Tiché sú fontány rímskych peristylov, v prachu sa váľajú sochy starých bohov.

 

Zdroj/autor: Krásy Slovenska, Dajama, drom

 

 

 

Zdieľať článok na Facebooku