Ústa pravdy: Staroveká mramorová maska vraj odhalí každé klamstvo

V centre Ríma stálo kedysi na brehu rieky Tiber Forum Boarium, teda trh s dobytkom. Dnes túto éru pripomína jeden z najzachovalejších rímskych chrámov Tempio di Portuno (Chrám Portunus), okrúhly Tempio di Ercole Vincitore (Herkulov chrám) a o takmer tisíc rokov mladšia bazilika Santa Maria in Cosmedin.

Už stavba samotná je veľmi zaujímavá. Vybudovali ju v 8. storočí počas byzantskej nadvlády na pozostatkoch ďalších starovekých chrámov, ktoré dodnes v interiéri pripomínajú niektoré pôvodné stĺpy. Nástenné maľby pochádzajú z 8. až 12. storočia, oltár z červeného mramoru je z roku 1123 a kostol sa pýši aj najvyššou stredovekou zvonicou v Ríme.

Tie najväčšie poklady sem ale boli prinesené z iných miest. V sakristii si môžete pozrieť fragment z vzácnej mozaiky z 8. storočia, ktorá pôvodne zdobila starú baziliku sv. Petra, v jednom z bočných oltárov zase vystavujú údajnú lebku sv. Valentína, no a najväčšiu pozornosť turistov púta veľký okrúhly kameň v stĺpovej predsieni. Pôvodne sa síce jedná o mramorovú masku, ktorá zrejme prekrývala odtok, nikto jej však dnes nepovie inak ako Bocca della Verita, teda Ústa pravdy.

Približne 1300 kilogramov vážiaca skulptúra je totiž spájaná so stredovekou legendou a slúžila ako akýsi detektor lži. Stačilo do úst masky vložiť ruku – ak ste povedali pravdu, nič sa nestalo. Ak ste však patrili ku klamárom alebo ste v danej chvíli falošne prisahali, ústa sa zatvorili a ruku odhryzli. Hoci história nespomína žiaden taký prípad, už od stredoveku sem ľudia prichádzali potvrdiť napríklad svoju vernosť.

Zrejme nepočuli o inej, menej známej legende. Raz vraj priviedol istý muž k Ústam pravdy svoju manželku, ktorá ho podvádzala. Žena si však pripravila prefíkaný plán, do ktorého zapojila aj svojho milenca. Vo chvíli, keď vkladala do úst masky svoju ruku, dobehol k nej a predstierajúc šialenstvo ju začal objímať a bozkávať. Žena preto mohla pokojne vyhlásiť, že sa jej okrem manžela a tohto blázna nikdy nikto nedotkol. Odvtedy však vraj Ústa pravdy stratili svoju magickú silu.

Pôvodne sa pritom zrejme jedná o podobizeň boha mora menom Okeanos (Oceanus), syna Urana a Gaie, ktorý v gréckej mytológii predstavoval vodstvo. Tento Titán mal na zobrazeniach dolnú polovicu tela ako had a hornú ako svalnatý bradatý človek s krabími klepetami na hlave. Tie možno rozoznať aj na slávnej maske v Ríme.

Dominantnejšie sú ale otvory – oči, nozdry a otvorené ústa, ktoré naznačujú, že sa v skutočnosti mohlo jednať o prekrytie odtoku z neďalekého Tempio di Ercole Vincitore, ktorý snáď ústil do Tiberu. Herkulov chrám mal totiž pôvodne v streche okrúhly otvor (podobne ako napríklad Panteón), cez ktorý počas dažďov prúdila dovnútra voda. Tá potom podľa historikov zmývala z interiéru krv dobytka, ktorý obchodníci obetovali svojmu bohovi Herkulovi.

V 13. storočí disk však disk z neznámych dôvodov presunuli do neďalekého kostola, kam kvôli nemu dodnes prichádzajú tisíce a tisíce turistov. Najmä odvtedy, čo sa typická skúška pravdovravnosti objavila v slávnom filme Prázdniny v Ríme z roku 1953. Ruku do Úst pravdy vtedy vložila aj pôvabná Audrey Hepburn. Ak teda budete mať niekedy cestu do Ríma, nenechajte si ujsť príležitosť dotknúť sa tejto legendárnej pamiatky ako ona.

Autor: © Zoznam/ako