Každý Japonec by mal aspoň raz za život vystúpiť na posvätnú horu Fudži. Dlho to ale má jeden podstatný háčik. „Hora Fudži je sídlom bohyne ohňa, ktorá žiarli na všetky ženy vo svojom okolí. Preto na jej vrchol nesmie vystúpiť žiadna z nich. Inak sa bohyňa nahnevá,“ rozpráva legenda. Kult bohyne ohňa tu má svoje opodstatnenie, pretože Fudži je sopkou, aj keď činná naposledy v roku 1707.
19. októbra 1832 sa v mestečku Fudžijošida usadí skupinka horolezcov. Zavíta do tzv. „oši no ie“, domu posilnenia, ktorý je ubytovňou aj svätyňou zároveň. Päť jazier, ktoré sa nachádzajú pod horou, im ponúkne očistu. V dome strávia jednu noc a dostanú požehnanie na cestu na Fudži. Pre termín výstupu až na konci sezóny sa rozhodli schválne, aby stretli čo najmenej ďalších výprav. Tentokrát totiž s nimi putuje aj jedna žena, dobrodružka menom Tacu. „To posledné, čo potrebujeme, je, aby nás niekto udal úradom,“ zhodnú sa jednomyseľne muži z výpravy. Teraz ale prichádza oveľa vážnejšia hrozba. Situáciu im skomplikuje bohatá nádielka čerstvého snehu. Výprava je oblečená len do bielych bavlnených habitov a tenkých prešívaných búnd, sotva môže čeliť zime. Vodca Otani Sanši (1766-1841) premieta, čo ďalej. Bol to práve on, kto Tacu, služobnú z domu Tokugawovcov, pozval, aby s nimi liezla. Ako uctievač hory Fudži verí, že jej výstup bohov naopak poteší.
10 nádherných japonských slov, ktoré sa nedajú preložiť
Zdroj: Thinkstock
Vinná z katastrof
„Nemôžeme pokračovať ďalej. Musíme sa vrátiť,“ rozhodne Sanši napokon. V tej chvíli ale prehovorí Tacu: „Chcem dosiahnuť vrchol, aj keby som mala zomrieť. Ale ak sa vrátim domov, budem svoj príbeh rozprávať každej žene, ktorú stretnem. Chcem ich povzbudiť, aby tiež vyliezli na horu.“ Jej odhodlaný pohľad a tón hlasu sedem pánskych účastníkov výpravy presvedčí. Neúnavne zarývajú palice do snehu. Prerážajú si cestu závejmi, siahajúcimi až do pása. Takmer spadnú, ako sa ich slamené sandále kĺžu po ľadových balvanoch. Vo chvíli, keď dorazia na vrchol, slnko sa vznáša nízko nad obzorom. Výhľad je úchvatný. Tacu výstup prežije a úrady jej priestupok veľkoryso prehliadnu. Iný názor ale majú dedinčania, žijúci na úpätí hory. Akonáhle ich v najbližších niekoľkých rokoch postihnú nejaké prírodné katastrofy, vinia z nich prvú ženu, ktorá vystúpila na Fudži.
„Počas vojnového obdobia mali ženy povolený vstup do štvrtej stanice na hore Fudži (2150 metrov – pozn. red.)…, v období Edo (1603–1867) ženy nesmeli vôbec liezť na žiadne posvätné hory,“ uvádza japonský autor Koičiro Iwašina. Majitelia chát a nosiči z Fudžijošidy sa ale s odvolaním sa na jeden starý dokument už v roku 1860 ozvú úradom so žiadosťou, aby výstup na horu mohli absolvovať aj ženy. Príležitosť využijú toho roku tisíce zástupkýň nežného pohlavia, avšak stále ide o nelegálnu akciu. Zákaz je totiž zrušený až o osem rokov neskôr. Tri posvätné japonské hory Dewa (Haguro, Gassan a Judono) na ostrove Honšú, ktoré patria k horskému kultu Šugendó, ale odolávajú oveľa dlhšie a ženám sa otvoria až roku 1997.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
TV program Telkáč.sk
