VÝLET Prírodné pamiatky v Slovenskom raji

V Slovenskom raji sa nachádzajú tri zaujímavé prírodné pamiatky.

Hranovnické pleso (68,1 hektárov) bolo vyhlásené za chránený prírodný výtvor v roku 1984 a v roku 1995 za prírodnú pamiatku. Patrí do katastra obce Hranovnica v okrese Poprad. Územie, na ktorom sa pleso nachádza, je charakteristické travertínovými terasami a útvarmi. Na sútoku Vernárskeho a Teplého potoka sa usadzovaním mineralizovaných vôd vytvorili tieto terasy v troch úrovniach. Ich krasovatením a mechanickým rozrušovaním vznikli krasové fenomény, ktoré majú na hornej úrovni charakter skalného mesta.

Jaskyňa Čertova diera leží v časti Národnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Za chránený prírodný výtvor ju vyhlásili v roku 1981 a v roku 1995 sa stala prírodnou pamiatkou. Spadá do katastra obce Letanovce v okrese Spišská Nová Ves. Jaskyňa je situovaná v severnom výbežku Čertovej sihote, priamo oproti skalnej galérii Tomášovského výhľadu. Nemá výraznú kvapľovú výzdobu.

Vstupný otvor Čertovej diery veľmi dobre vidieť, čo bolo asi príčinou, že jaskyňa bola osídlená už v dávnoveku. Potvrdzujú to nálezy artefaktov z neolitu, eneolitu, bronzovej a halštátskej doby. Jaskyňa Čertova diera je verejnosti neprístupná.

Občasný prameň (8,2 hektára) patrí do katastra obce Stratená v okrese Rožňava. Prameň je raritou Slovenského raja, známy už začiatkom 19. storočia. Ako vyplýva už z názvu, voda vyviera na povrch len v istých časových intervaloch.

Podzemné priestory tu majú tvar obráteného písmena V a voda začína vytekať až po ich naplnení. Časové intervaly medzi jednotlivými výtokmi nie sú rovnaké. Závisia od množstva podzemných vôd a zrážok. Množstvo vytečenej vody tiež nie je rovnaké. Občasný prameň leží v nadmorskej výške 960 metrov nad morom. Množstvo vytečenej vody je minimálne 0 litrov za sekundu a maximálne 45,6 litrov za sekundu.

K Občasnému prameňu vedie žltý a zelený náučný turistický chodník Občasný prameň - Havrania skala. Východiskom ja obec Stratená, ďalej vedie cez dolinu Veľké Zajfy k Občasnému prameňu až na Havraniu skalu.

Zdroj/autor: slovenskyraj, drom