Obrovskej karibskej žabe hrozí vyhynutie: Zaplatí za svoju výbornú chuť tú najvyššiu cenu?

Populácia Leptodactylus fallax sa od roku 2002 znížila o viac ako 99 percent, nemôžu za to však len stravníci, ktorí majú slabosť pre jej mäso, ale hlavne plesňové ochorenie chytridiomykóza – choroba, ktorá postihla viac ako 500 druhov obojživelníkov po celom svete.

Žaba, ktorá sa predtým hojne vyskytovala na siedmich karibských ostrovoch, dnes žije už iba na Dominike. A aj tam je stále vzácnejšie. Tím zoológov sa vďaka projektu desiatich európskych a karibských organizácií na ochranu prírody tento rok v lete venoval počítaniu žiab a počas 26 nocí v júli a auguste objavil iba 23 jedincov, dva z nich ale boli mŕtve.

Jeden zo zúčastnených odborníkov, Andrés Sánchez, ktorý pracuje pre londýnsku Zoologickú spoločnosť, si pochvaľoval, že medzinárodná snaha o záchranu vzácneho druhu bola pre neho veľmi inšpiratívna. "Nakoniec sme ale našli tak málo zvierat, že to bolo tiež veľmi smutné... Situácia tohto druhu v prírode je ešte horšia, než sme sa domnievali pred týmto výskumom," povedal.

Leptodactylus fallax je jednou z najväčších žiab na svete, váži skoro jeden kilogram a môže dorastať do dĺžky až 20 centimetrov. Hlasné kvákanie samcov, ktoré sa v noci nesie dažďovým pralesom, je počuť na vzdialenosť až 200 metrov. Tento kedysi charakteristický zvuk pralesa ale teraz utíchol.

"Chceme ten zvuk na ostrov vrátiť... Je hrozné, že budúca generácia tento ikonický zvuk typický pre náš ostrov možno už nikdy nebude počuť," uviedla miestna ekologička Jeanelle Brisbaneová.

Žaby sa stali kriticky ohrozeným druhom po roku 2002, kedy sa začala šíriť chytridiomykóza, už predtým ich ale ohrozoval lov kvôli mäsu aj predátori, napríklad mačky.

"Bohužiaľ tie žaby nachádzame stále bližšie frekventovaných ciest, pretože hľadajú vodu po tom, čo rieky na Dominike kvôli zmenám klímy vysychajú," doplnila Brisbaneová.

Plesňové ochorenie prispelo za posledných 50 rokov k úplnému vyhubeniu 90 živočíšnych druhov, uvádzajú odborníci. Neexistuje proti nemu vakcína, zoológovia ale vidia nádej v tom, že niektoré obojživelníky zrejme dokážu vďaka lepšej imunite s chorobou bojovať. Pre Leptodactyla potom môžu byť záchranou programy, ktoré sa snažia druh rozmnožovať aspoň v zajatí. Chov je úspešný napríklad v londýnskej ZOO.