Les nesmrteľných príbehov: Panenské bučiny v Rumunsku zachraňujú životy

Nucšoara sa so svojimi 1222 obyvateľmi rozkladá na zalesnených svahoch Karpát. Tie sú domovom hmly, fiktívnych upírov a skutočných vlkov, ale aj niekoľko tisíc medveďov hnedých a zhruba dvoch tretín posledných zostávajúcich panenských lesov v Európe.

Cojocaru v Nucšoare žije celý život, tamojšie stromy si ale všimol až pri novo odporúčaných prechádzkach po kopcoch a pastvinách. Rastú tam buky, fantasmagoricky skrútení velikáni, z ktorých niektorí sú starí až 500 rokov. Cojocaruovi ich krása a sila pomohli k zotaveniu a mal potom pocit, ako keby ho prijali za svojho. "Stromy ma zachránili," uviedol.

"Ohromilo ma, aké sú impozantné," povedal Christoph Promberger, šéf neziskovej organizácie Foundation Conservation Carpathia, ktorá sa snaží presadiť, aby sa z regiónu stal národný park. V okolí Nucšoary stále rastie 5000 solitérnych bukov, čo je najviac v Európe. Ohrozuje ich však ťažba dreva i poľnohospodárstvo alebo podkôrnik.

Cojocaru preto spolu s neziskovou organizáciou začali premýšľať nad tým, ako bučiny ochrániť a možno do Nucšoary prilákať o ekológiu sa zaujímajúcich návštevníkov. Vytipovali 2544 stromov – rovnaký počet, koľko metrov má neďaleký najvyšší vrchol Rumunska Moldoveanu. Každý strom opatrili tabuľkou s číslom, odfotili ho v rôznych ročných obdobiach a GPS súradnicami vyznačili na mape. Stromy si teraz môžu ľudia adoptovať na webe projektu – hoci, ako Cojocaru zdôrazňuje, v skutočnosti si strom adoptuje človeka, nie naopak.

Za rozumný poplatok si môžu ľudia k vybranému stromu pripojiť vlastný príbeh. Pri osobnej návšteve ho možno prečítať pomocou QR kódu. Číslo 44 patrí Ane-Marii Branzaovej, rumunskej šermiarskej šampiónke, ktorá svoj prvý národný titul získala v 15 rokoch. Číslo 2224 je výrazom vďačnosti dcéry za svoju matku, ktorá v roku 1944 vo svojich 16 rokoch "medzi starými stromami našla úkryt pred nacistami".

Číslo 22 je dar od priateľa priateľovi, úryvok básne od pakistanského básnika Faiz Ahmada Faiz: "Daruj stromu možnosť sa opäť zazelenať. Nechaj jedného vtáka zaspievať." Číslo 2544 adoptoval Cojocaru. "Mám pocit vzájomnosti," povedal o bukoch. "Učím sa od nich ako od múdrych starcov, ktorí chcú, aby som konal dobro," uviedol starosta.