V Grónsku sa objavuje nová vegetácia na značne veľkých plochách, na ktorých sa predtým roztopila ľadová pokrývka. Tieto premeny predstavujú riziko v podobe zvýšených emisií skleníkových plynov a stúpaní morskej hladiny, uviedol server The Guardian s odkazom na štúdiu publikovanú v časopise Scientific Reports.
Výskum uvádza, že veľké plochy ľadu nahradili od 80. rokov 20. storočia neúrodné skaly, mokrade a kríkové porasty. Tento vývoj tak mení životné prostredie. Analýza satelitných záznamov ukázala, že počas posledných tridsiatich rokov sa roztopilo odhadom 11.000 kilometrov štvorcových grónskych ľadovcov a ľadovej pokrývky. Vegetácia sa rozšírila na viac ako dvojnásobok plochy, ktorú pokrývala v čase začatia štúdie.
V Grónsku takmer štvornásobne vzrástol počet mokradí, ktoré sú zdrojom emisií metánu. Ústup ľadu podľa vedcov spôsobuje vyššia teplota vzduchu. Od 70. rokov 20. storočia sa spomínaná oblasť otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je svetový priemer.
Existujú známky toho, že zvýšená plocha vegetácie má za následok ďalšie topenie ľadu, vyplýva zo štúdie. "Vidíme známky toho, že úbytok ľadu vyvoláva ďalšie reakcie, ktoré povedú k pokračovaniu úbytku ľadu a ďalšiemu ozeleneniu Grónska," poznamenal spoluautor výskumu Jonathan Carrivick.
Vedci na základe poznatkov vytvorili model umožňujúci predvídať oblasti Grónska, ktoré v budúcnosti pravdepodobne postihnú "výrazné a zrýchlené" zmeny.
