Popis bežného dňa kozorožca horského v Alpách znie idylicky. Prebudí sa, keď vyjde slnko. Zje trochu trávy a divokých kvetov. Odpočíva. Zaspáva pri západe slnka vysoko v horách medzi skalami. Život tohto bylinožravca s až komicky veľkými rohmi zhruba takto vyzeral tisíce rokov, teraz sa však rýchlo mení, napísal server Vox.
S tým, ako automobily a továrne naďalej otepľujú Zem príkrovom skleníkových plynov, sa kozorožce horské stávajú čoraz viac nočnými tvormi. Tieto prežúvavce kvôli výnimočne teplému počasiu menia svoj režim a trávia viac času hľadaním potravy v noci, tvrdia výskum vedený vedcami z univerzít v Sassari a vo Ferrare v Taliansku.
Tým, že sa tieto zvieratá menia na nočné sovy, sa v istom zmysle prispôsobujú životu na teplejšej planéte. Také zmeny však so sebou pravdepodobne nesú znepokojujúce dôsledky. Predovšetkým preto, že vlky - hlavný predátor kozorožcov v tejto oblasti - obvykle podľa vedcov lovia pod rúškom tmy. Kozorožce v tme ale zle vidia a žijú vo veľmi zradnom teréne.
Tento výskum je len jedným z príkladov toho, ako človek mení každodenný život zvierat a často ich v dôsledku toho núti žiť viac v noci. Štúdia z roku 2018, ktorú viedla Kalifornská univerzita v Berkeley, zistila, že mnoho ľudských aktivít, ako je turistika alebo lov, spôsobuje, že cicavce všetkých druhov sú v noci aktívnejšie, a to od USA a Južnej Ameriky až po Afriku a Áziu.
"Už sme videli, ako sa cicavce po celom svete stávajú viac nočnými v blízkosti ľudí, pretože sa nám snažia vyhnúť počas dňa," uviedla Kaitlyn Gaynorová, hlavná autorka práce z roku 2018. "Táto (nová) štúdia poukazuje na to, že aj otepľovanie klímy môže zvieratá vyháňať do noci," dodala.
Vedci stále zisťujú, ako tieto zmeny ovplyvnia populácie voľne žijúcich zvierat – či napríklad viac kozorožcov bude zožratých vlkmi alebo či budú mať problémy s hľadaním potravy za tmy. Už teraz je však jasné, že rastúce teploty razom vyvedú z miery starostlivo vyvážené ekosystémy, ktoré sa vytvárali po tisícročia.
Výskum naznačuje, že pred miliónmi rokov bola väčšina cicavcov pravdepodobne nočná. Jeden z dôvodov? Dinosaury. Mnohé z týchto obrovských jašterov boli dennými predátormi. Jediným spôsobom, ako mohli cicavce prežiť, bolo vyvinúť sa tak, že boli aktívne v noci.
Situácia sa zmenila, keď dinosaury pred 65 miliónmi rokov vyhynuli. Vedci predpokladajú, že vďaka menšiemu počtu predátorov od deviatej do piatej hodiny mohli cicavce kolonizovať dennú dobu a vyvinúť sa do mnohých tvorov, ktoré poznáme dnes. V nasledujúcich storočiach sa denná aktivita stala úspešnou stratégiou mnohých druhov, vrátane kozorožca horského a človeka. Väčšina cicavcov cez deň lepšie vidí a je tiež teplejšie.
Naša činnosť - od poľnohospodárstva na starobylých pastvinách až po jazdu na motorke po turistických chodníkoch - však začala tento evolučný kalkul meniť a "spôsobila globálny nárast nočnej aktivity u mnohých druhov cicavcov", píšu autori nové štúdie.
Pre mnoho druhov, ktoré sa vyvinuli ako denné, však nočný životný štýl môže mať svoju cenu, uviedla Francesca Briviová, hlavná autorka štúdie a výskumníčky z univerzity v Sassari. Pri slabom osvetlení môžu mať tieto zvieratá problémy s hľadaním potravy a partnerov a s vyhýbaním sa predátorom, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k zmenšeniu ich populácií. Keď nič iné, tieto nočné tvory "budú prekonané nočnými živočíchmi, ktoré majú zmyslové adaptácie v oblasti zraku, sluchu a čuchu pre vnímanie prostredia za nízkej hladiny osvetlenia," napísali vedci v článku z roku 2018.
Podobná štúdia, publikovaná v roku 2020, zistila, že mnoho stredne veľkých cicavcov, ako sú zebry, by trávilo viac času hľadaním potravy v noci, keby v okolí neboli levy. V prítomnosti veľkých mačiek by boli aktívnejšie cez deň, čo by ich vystavovalo vyššej miere tepelného stresu. To znamená, napísali autori, že "šelmy obmedzujú schopnosť kopytníkov prispôsobiť sa teplejším podmienkam".
Podobné výskumy ukazujú, že ľudská činnosť mení aj to, čomu niektorí vedci hovoria "časová krajina". Čas je rovnako ako priestor ekologickým zdrojom, počas ktorého sa zvieratá živia, pária a spia. Zmena klímy určite robí niektoré priestory neobývateľnými - napríklad tým, že v Arktíde sa topí ľad, ktorý ľadové medvede potrebujú. Zásadné ale je, že sa stále častejšie stáva neobývateľnou aj určitá denná doba.
