Vedcom sa podarilo identifikovať vlka, ktorý sa presunul zo severozápadného Nemecka do Katalánska. Zviera tak urazilo najmenej 1240 kilometrov, čo je najväčšia vzdialenosť zaznamenaná pre vlka obyčajného (canis lupus), informovala agentúra EFE. Vedci zmapovali pohyb šelmy vďaka záznamom v genetických databázach.
Na výskume sa podieľali vedci a laboratóriá zo Španielska, Francúzska a Nemecka, uviedla barcelonská univerzita UAB. Vedcom sa podarilo zistiť pohyb vlka označovaného ako GW1909m, ktorý bol naposledy videný v Katalánsku, vďaka analýze genetických informácií vo výkaloch zvieraťa. Zhruba pred rokom španielski vedci totiž odobrali vzorky výkalov neznámeho samca vlka pri dedine Alta Ribagorça v katalánskych Pyrenejach. Vďaka analýze zistili, že genetické informácie jedinca majú znaky typické pre vlkov, ktorí pochádzajú zo strednej a východnej Európy.
Španielski vedci sa preto obrátili na svojich kolegov v Európe s otázkou, či nemajú genetické informácie o vlkovi zachytenom v Katalánsku vo svojich databázach. Z Nemecka potom dostali odpoveď, že DNA z Katalánska sa zhoduje so samcom vlka, ktorý sa narodil v roku 2020 v oblasti pri nemeckom meste Nordhorn, ktoré sa nachádza v Dolnom Sasku pri hraniciach s Holandskom. Vďaka spolupráci s vedcami a ochrancami prírody sa podarilo určiť, že vlk zachytený v katalánskych Pyrenejach sa v roku 2022 vyskytoval vo Francúzsku.
Vzdialenosť medzi Nordhornom a miestom v Katalánsku, kde bola zaznamenaná prítomnosť vlka GW1909m, je 1240 kilometrov. Podľa vedcov z UAB ide o najdlhšiu zdokumentovanú vzdialenosť, ktorú ušiel exemplár vlka obyčajného na svete. Predchádzajúce rekordy predstavovali 1092 kilometrov u vlka, ktorý sa presunul medzi Nórskom a Švédskom, a 880 kilometrov pre vlka, ktorý sa pohyboval medzi Nemeckom a Bieloruskom.
Cesta vlka GW1909m podľa vedcov ukazuje schopnosť tohto druhu sa šíriť po európskom kontinente, a to aj vďaka prísnej ochrane tejto šelmy. Európska komisia však navrhuje, aby sa ochrana vlkov znížila. Súčasné pravidlá boli nastavené v 70. rokoch, kedy bola populácia vlkov ohrozená. Takto akútne riziko však podľa navrhovateľov už neplatí. Podľa odhadov prírodovedcov žije v 27 európskych krajinách viac ako 15.000 vlkov, ktorých počet za posledné desaťročie vzrástol o štvrtinu. Komisia preto navrhuje, aby šelmy prešli do kategórie chránených zvierat, čo uľahčí ich lov.
