Zakázaný ostrovček neďaleko Dubrovníka: Jadranský Mrkan dal svetu prvú karanténu

Keď sa v Dubrovníku vyveziete lanovkou na vrch Srđ, uvidíte po ľavej strane v diaľke dlhý a úzky ostrov Mrkan. Dnes už zíva prázdnotou a nemá ani veľmi čo ponúknuť turistom, v dávnej minulosti však v tomto nehostinnom prostredí postavili predrománsky kostol sv. Michala aj benediktínsky kláštor, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1218. Z oboch sa zachovali už iba ruiny, pritom Boha na tomto mieste určite vzývali viac než inde.

Mrkan zo strany od šíreho mora lemujú strmé svetlé útesy a z druhej strany ho od pevniny delí len asi pol kilometra, a tak niet divu, že si práve tento kúsok zeme zvolili stredovekí obyvatelia Ragusy za miesto, kde sa bude rozhodovať o ich osude.

V polovici 14. storočia totiž Európu zasiahla tak smrtiaca pandémia moru, že si podľa odhadov vyžiadala životy až polovice ľudí. Vydesila samozrejme aj obyvateľov Ragusy, ktorá slúžila ako križovatka pre ľudí a tovar z celého sveta, a tak v roku 1377 pristúpili k bezprecedentnému kroku. Zaviedli karanténu.

Toto slovo vychádza z benátskeho slova quarantena a odkazuje na číslicu 40, ktorá mala v kresťanstve odnepamäti symbolický význam. Ježiš sa postil na púšti 40 dní a rovnako dlhé obdobie očisty sa očakáva aj od ľudí. Po pôrode napríklad čerstvé mamičky zostávali práve toľko dní oddychovať, aby sa ich telo dalo znova do poriadku.

Prečítajte si tiež

Nádherné pamiatky a krištáľové more len dve hodiny od nás: Hitom sezóny je Dubrovník

Karanténa pred vstupom do Dubrovníka však trvala o čosi kratšie. Všetky lode, ktoré chceli pristáť v jeho prístave, museli zostať v izolácii na Mrkane 30 dní a len v prípade, že sa u posádky ani tovaru neprejavili žiadne príznaky ochorenia, mohli pokračovať ďalej.

To však nebolo jediné opatrenie, ktoré v Dubrovníku v súvislosti s pandémiami zaviedli. Domáci sa vyhýbali vzájomnému kontaktu a mince pred ich prijatím vkladali do nádoby s vodou. Koncom 16. storočia tiež pred mestskými hradbami vybudovali kamenné karanténne stanice, ktoré v podstate nahradili Mrkan.

Tzv. Lazarettos tvorilo osem kamenným budov a päť nádvorí a komplex zahŕňal aj sklady pre tovar a dobytok. V niektorých priestoroch sa starali o nakazených a zároveň ich držali v izolácii od ostatných, ďalšie slúžili námorníkom, ktorí tam trávili mesačnú karanténu po tom, čo v roku 1623 ku komplexu zo strany od mora pristavali prístav. Aj vďaka takýmto múdrym rozhodnutiam sa obyvateľom Ragusy podarilo prekonať aj tie najťažšie rany osudu.

Autor: © Zoznam/ako