Najničivejším výbuchom sopky v dejinách bola erupcia sopky Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa v apríli 1815, keď prišlo o život 92.000 ľudí. Druhou najväčšou sopečnou katastrofou bol výbuch troch sopečných vrcholov Rakatu, Dananu a Paerbuwatanu na ostrove Krakatoa, pri ktorom pred 140 rokmi, 26. augusta 1883, zahynulo vyše 36.000 ľudí.
Indonézsky ostrov Krakatoa sa v minulosti skladal z troch vulkánov: južnej Rakatu, prostrednej Dananu a severnej Paerbuwatanu. Prvé väčšie erupcie boli na ostrove zaznamenané už v máji 1883, ale po pár dňoch utíchli. K ďalšej mohutnej erupcii došlo potom 24. augusta, keď popol a sopečný prach dopadol až do vzdialenosti 20 kilometrov od výbuchu.
To najhoršie však malo len nastať. Štyri po sebe nasledujúce mohutné výbuchy, ktoré sa začali 26. augusta a skončili o deň neskôr v ranných a dopoludňajších hodinách, vyvolali štyri silné vlny tsunami, ktoré dosahovali až tridsaťmetrové výšky. Vulkán vtedy vymrštil do ovzdušia 25.000 metrov kubických kameňa a popola a dve tretiny ostrova Krakatoa zmizli pod morskou hladinou.
Následky mohutnej explózie, ktorá svojou silou údajne 26-krát prekonala silu výbuchu vodíkovej bomby, boli tragické. Zahynulo 36.000 ľudí, 165 miest a dedín bolo úplne zničených a celá oblasť sa ponorila na dva a pol dňa do úplnej tmy. Výbuchy bolo počuť do vzdialenosti 3000 kilometrov, teda napríklad na pobreží Austrálie. Podľa vedcov v ich dôsledku kleslo na niekoľko ďalších desaťročí zvyšovanie hladiny morí a explózie tiež spôsobili "chladiaci efekt" na svetové oceány, ktorý pretrval až do 20. storočia.
Na niekoľko rokov sa tiež asi o 1,2 stupňa Celzia znížila priemerná teplota na Zemi a v Európe bolo možné v rokoch 1883 a 1884 uvidieť zreteľne červené západy Slnka. Údajne aj preto je na slávnom obraze nórskeho maliara Edvarda Muncha Krik z roku 1893 strašidelne červené nebo, ktoré Munch pozoroval, keď si vyšiel v zime v Osle na prechádzku s priateľmi. Tragická udalosť inšpirovala spisovateľa Karla Čapka pri písaní jeho románu Krakatit, ktorý vyšiel v roku 1924.
Od roku 1927 sa na mieste pôvodnej sopky začal formovať nový vulkán nazvaný Anak Krakatoa (Dieťa Krakatoy). Hoci je aktívny a v minulosti sa niekoľkokrát "zobudil", ničivé sily svojej staršej príbuznej zatiaľ nedosiahol.
Jedna z najväčších prírodných katastrof v moderných dejinách bola tiež niekoľkokrát spracovaná vo filmovej podobe. V roku 1969 bol natočený americký dobrodružný film Krakatoa, na východ od Jávy a podľa denníkových záznamov i rozhovorov s očitými svedkami vznikla televízna dráma Posledné dni sopky Krakatoa (2006).
