V stopách najväčšieho konfliktu v dejinách: 7 miest s odkazom utrpenia aj veľkých hrdinstiev

 

Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a zapojilo sa do nej zhruba 70 krajín. U nás pamiatku jej obetí pripomínajú pamätníky na Dukle a vo Svidníku, bratislavský Slavín aj Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici. V iných krajinách by ste zas mali navštíviť tieto miesta:

 

Pláže v Normandii

Na plážach medzi mestami Ravenoville a Ouistreham vo francúzskej Normandii sa 6. júna 1944 - v deň, ktorý sa do dejín druhej svetovej vojny zapísal ako Deň D - vylodilo asi 135.000 spojeneckých vojakov, aby v okupovanom Francúzsku bojovali proti nemeckým jednotkám. Táto operácia s kódovým názvom Overlord po štyroch rokoch otvorila západný front a bola to jedna z najväčších vojenských operácií druhej svetovej vojny. Dnes môžete pri plážach Sword, Juno, Gold, Omaha a Utah vzdať úctu vojakom pri viacerých pamätníkoch a na vojenských cintorínoch, navštíviť pôvodné bunkre či časti Atlantického valu a dozvedieť sa o tejto významnej udalosti svetových dejín v niekoľkých múzeách a informačných centrách.

 

Dom Anny Frankovej v Amsterdame

Utrpenie židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny azda najpôsobivejšie dokumentuje denník mladučkej Holanďanky Anny Frankovej. Tá sa spolu so staršou sestrou, rodičmi a ďalšími štyrmi Židmi ukrývala od júla 1942 až do ich zatknutia v auguste 1944 v prístavbe domu v centre Amsterdamu, pôvodne slúžiacemu ako sídlo firmy, kde pracoval Annin otec Otto. Ten jediný vojnu prežil. Keď rodinu anonymne nahlásili nacistom, všetkých poslali do koncentračných táborov. Anna Franková zomrela v Bergen-Belsene na týfus ako 15-ročná. Jej otec neskôr bojoval za zachovanie domu a vznik múzea, kde na vás aj dnes vdýchne zúfalstvo a beznádej Frankovcov aj ďalších ľudí počas vojny.

 

Berlín

Nemecký Berlín bol baštou Hitlera, kde počas vojny sídlili všetky dôležité ministerstvá Tretej ríše. Bol symbolom nacistického režimu, ktorý chcel Stalin zrovnať so zemou. Takmer sa mu to podarilo, po krvavej bitke o mesta zostalo zničených viac ako jeho 80 percent. Berlín sa postupne spamätal, svoju čiernu históriu však pripomína na viacerých miestach. K tým najpôsobivejším patrí historické múzeum Topografia teroru, ktoré sa zaoberá dokumentáciou nacistických zločinov. Nachádza sa na mieste, kde kedysi sídlilo veliteľstvo SS aj obávané gestapo a dodnes tu môžete vidieť cely, kde dochádzalo ku krutému mučeniu. Úctu obetiam môžete vzdať pri pamätníku neďaleko Brandenburskej  brány, ktorý tvorí 2711 čiernych panelov, symbolizujúcich pomníky troch miliónov zavraždených Židov.

 

Krakov a Osvienčim

V celej oblasti iba pár kilometrov od severných hraníc Slovenska sa nachádza mnoho pamiatok z druhej svetovej vojny. Medzi tie najvýznamnejšie rozhodne patria synagógy, cintorín a celá židovská štvrť Kazimierz, odkiaľ odvážali ľudí do koncentračných táborov. Asi tisícku z nich sa podarilo zachrániť Oskarovi Schindlerovi, ktorý židov zamestnával vo svojej továrni. Dnes je v nej zriadené múzeum o pôsobnosti tohto dobrodinca a tiež o celom Krakove. Len pár kilometrov od tohto mesta sa nachádza Osvienčim, kde bol obávaný pracovný a vyhladzovací tábor. Z dodnes stojacich barakov a povestných koľajníc, po ktorých kedysi privážali ľudí na smrť, naskakujú zimomriavky. Rovnako ako v  koncentračných táboroch Dachau, Sachsenhausen, Flossenbürg, Buchenwald a Bergen-Belsen, ktoré môžete navštíviť v Nemecku.

 

Oradour-sur-Glane

Nemci počas vojny vypálili viacero mestečiek a dedín. U nás vyčíňanie nacistov zasiahlo obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak, známe je tiež vyhladenie českých Lidíc. Najviac obetí si ale vyžiadal masaker vo francúzskom Oradour-sur-Glane, kde Hitlerova armáda 10. júna 1944 popravila celkovo 642 ľudí, prevažne ženy a deti. Tie nahnali do kostola, do ktorého pustili plyn a následne ho podpálili. Zvyšných takmer 200 mužov zase nahnali do stodôl, kde ich postrieľali do nôh, poliali benzínom a následne zapálili. Prežilo iba šesť obyvateľov dediny, po vojne preto bola obec obnovená na inom mieste neďaleko a spálenisko zostalo zakonzervované ako pamätník.

 

Varšava

K európskym mestám, ktoré vyčíňanie nacistov zasiahlo najväčšmi, jednoznačne patrí metropola Poľska. V jej srdci sa nachádzalo najväčšie židovské geto v Európe, kam na plochu 3,4 km² v roku 1940 nacisti natlačili asi 380.000 ľudí. Židovská štvrť bola obohnaná 4-metrovým tehlovým múrom s ostnatým drôtom, z ktorého dodnes stoja dve zachované časti. Zvyšok na jar 1943 po potlačení povstania vo varšavskom gete nacisti zbúrali. Ešte ničivejšie následky malo veľké Varšavské povstanie, ktoré vypuklo 1. augusta 1944. O život pri ňom prišlo 200.000 civilistov a mesto bolo zrovnané so zemou. Dnes túto tragickú časť histórie Poliakov pripomína viacero miest - Múzeum varšavského povstania, Múzeum dejín poľských Židov POLIN aj Katynské múzeum, ktoré je venované udalosti z jari 1940, keď sovietska tajná služba NKVD v Katynskom lese na západe Ruska zavraždila okolo 22.000 poľských vojnových zajatcov, zväčša príslušníkov inteligencie.

 

Volgograd

Ruský Volgograd bol od svojho založenia v roku 1589 dejiskom mnohých významných dejinných udalostí, tou najznámejšou bola slávna bitka o Stalingrad, čo bol vtedajší názov mesta. Udalosti z druhej polovice roku 1942 zvrátili celý priebeh 2. svetovej a lokality s nimi spojené patria dodnes k tým najnavštevovanejším. Dominantou mesta je vrch Mamajev Kurgan (Mamajova mohyla), kde prebiehali najkrutejšie boje a ktorý zdobí pamätník padlým vojakom. Najviac sa ale o míľniku v dejinách dozviete v Múzeu bitky o Stalingrad a navštíviť môžete aj Pavlovov dom, dôležitý oporný bod sovietskej obrany.

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku