SLOVENSKO - Presne pred sto rokmi, 14. novembra 1907, dopísal posledný šľachtický majiteľ Bojnického panstva, gróf Ján František Pálffy (1829-1908) svoj kontroverzný testament, ktorým zaviazal dedičov, aby sa jeho sídla vrátane Bojnického zámku stali múzeami.
Okrem Bojníc to mali byť aj paláce vo Viedni a Budapešti a tiež kaštieľ v Kráľovej pri Senci. V nich totiž tento milovník umenia a svetobežník zhromaždil mnoho vzácnych umeleckých artefaktov, ktoré počas svojho života nakupoval na svojich cestách po celej Európe. Zbierky mali byť prístupné verejnosti. Grófovu poslednú vôľu aj celú históriu pálffyovského rodu a Bojnického zámku aj udalosti, ktoré nasledovali po jeho smrti, obsahuje kniha Testament grófa Pálffyho, ktorá vyšla v minulých dňoch. Napísal ju bojnický obdivovateľ histórie, bývalý banský technik a spisovateľ Marián Krčík.
Po smrti grófa Pálffyho vypukli medzi dedičmi veľké spory o majetky. Zomrel totiž ako starý mládenec, bez priamych potomkov. Mal iba mladšiu sestru Gabrielu a potom ešte 35 ďalších potenciálnych dedičov. Tí grófovu poslednú vôľu napokon nedodržali. O pálffyovský majetok, ktorý po prvej svetovej vojne odhadli na takmer sto miliónov korún, sa sporili až do roku 1923. Vtedy prišlo k takzvanej priateľskej dohode dedičov s vtedajším československým štátom, ktorý zľavil z požiadavky uvedenej v testamente o vytvorení múzeí a povolil dražbu niektorých určených umeleckých zbierok. Uskutočnili sa v rokoch 1924 až 1926. Predtým však mnoho predmetov už rozkradli nielen dediči, ale aj správcovia pozostalosti. Majetok už mal len hodnotu 20 miliónov korún.
V roku 1936 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov pripadol celý majetok štátu. Ale až v roku 1950 sa aspoň čiastočne splnila grófova posledná vôľa. V Bojnickom zámku je odvtedy definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Z pôvodného grófovho inventára sa však zachovalo málo. Väčšinou nábytok, niekoľko sôch alebo obloženia stien a stropov. Mimoriadne cenný je predovšetkým pozlátený drevený strop, verná kópia anjelského stropu z Academie di Belle Arti v Benátkach, ktorý pozostáva zo 183 anjelov. Najvzácnejšími zachovanými obrazmi je takzvaný Bojnický oltár, desať doskových obrazov svätcov, od stredovekého florentského majstra Narda di Cione. Gróf kvôli nim dal vyhotoviť nový oltár v zámockej kaplnke. Pod ňou v rodinnej krypte je aj pochovaný v masívnom sarkofágu z červeného mramoru.
Zdroj/autor: tasr, drom
