Island po katastrofe: Život sa zastavil a len tak sa znova nerozbehne

"Tá neistota nás unavuje," povedala skrúšene 43-ročná Erla Ósk Pétursdóttirová, jedna z obyvateliek mesta, ktoré leží len pár kilometrov od relatívne novej vulkanickej trhliny.

Sopečná erupcia na okraji prístavného mesta Grindavík prebudila Island predminulú nedeľu ráno. Mesto len niekoľko hodín predtým narýchlo evakuovali úrady, na poludnie potom oranžovo žeravá láva tri domy premenila na popol. Islandskí meteorológovia odvtedy uviedli, že sa sopečná aktivita upokojila, v oblasti ale pokračuje "hromadenie magmy". Grindavík preto nie je bezpečný a nebude ešte niekoľko ďalších rokov.

"Nevieme, ako dlho bude (sopečná aktivita) pokračovať, ale môže to trvať roky a je možné, že láva mesto pohltí," uviedol islandský geofyzik Magnús Tumi Gudmundsson, ktorý minulý týždeň na stretnutí v Reykjavíku odpovedal na otázky zhruba 500 obyvateľov Grindavíku. Stretnutia sa zúčastnila aj islandská premiérka Katrín Jakobsdóttirová.

"Treba ich podporiť," uviedol na adresu lávou vyhnaných obyvateľov Gudmundsson. "Sú vysídlení, domov sa nedostanú a majú finančné problémy," poznamenal odborník.

Mesto, v ktorom obvykle žije bezmála 4000 obyvateľov, v posledných dvoch mesiacoch potemnelo. Prvú evakuáciu úrady nariadili 11. novembra v súvislosti so stovkami otrasov, kvôli ktorým popraskali budovy a v cestách sa objavili trhliny. Seizmickú aktivitu spustil presun magmy v zemskej kôre, predchodcu sopečnej erupcie.

Obyvatelia Grindavíku sa mohli domov nakrátko vrátiť po prvej erupcii z 18. decembra a trvalo 23. decembra. Túto možnosť ale využilo len niekoľko desiatok obyvateľov, podľa ostatných bola situácia príliš nebezpečná. Niekoľko posledných ľudí museli islandské úrady urýchlene evakuovať predminulú nedeľu večer, kedy sa naplnili ich najhoršie obavy.

Mnoho rodín, prekvapených rozsahom deštrukcie, sa ocitlo vo finančnej tiesni, pretože musia aj naďalej splácať hypotéku a zároveň v prípade, že nenašli miesto u príbuzných, platiť teraz aj nájom.

"Musíme sa pripraviť na to, že to bude dlhé," uviedla Pétursdóttirová. Väčšina obyvateľov jej rodného mesta sa podľa nej zmierila s tým, že Grindavík navždy opustí. Ich prioritou je hlavne žiť v bezpečí a vrátiť sa k stabilnej finančnej situácii. Medzitým sa ale musia vysporiadať s neistotou a smútkom. "Trúchlime nad stratou našej komunity, ktorá sa rozptýlila, a nechceme nič viac, než sa k sebe vrátiť," uviedla Pétursdóttirová.

Páll Thorbjörnsson ale so svojou budúcnosťou v meste, ktoré je vystavané na 800 rokov starom lávovom príkrove, stále počíta. "Musíme tomu dať čas," uviedol realitný maklér. "Ja nič nezmôžem, posledné slovo budú mať vláda a matka príroda," dodal.

Erupcia v Grindavíku je na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu piata za posledné tri roky. Ostrovná krajina v severnom Atlantiku je najväčšou a najaktívnejšou sopečnou oblasťou v Európe. Rozprestiera sa na Stredoatlantickom chrbte, ktorý tvorí rozhranie medzi litosférickými doskami, a má 33 aktívnych sopečných systémov.