Zlatý vratký balvan zázračne popiera gravitáciu. Na vrchole skaly ho vraj drží Budhov vlas

Zlatý vratký balvan, alebo ak chcete Zlatá skala, je jedným zo symbolov Myanmarska. Ohromný skalný blok pokrytý zlatými lístkami sa podložia dotýka len nepatrnou časťou svojej plochy, stojí navyše na naklonenej rovine a človek má preto pocit, že sa každú chvíľu musí zrútiť na terasu s pútnikmi pod ním. Balvan však nespadne.

Prečo? Podľa veriacich, ktorých sa tu denne schádzajú stovky, jednoducho preto, že je vo viac než sedemmetrovej stúpe na vrchole ukrytý jeden z Budhových vlasov – a ten vraj drží celý kolos v úplnej rovnováhe. Napokon práve Budhov vlas je jedným z dôvodov, prečo je toto miesto jedným z najposvätnejších v celej Barme. Väčšina turistov sem však primárne necestuje za duchovnom, ale skôr pre fascinujúci pohľad na skalu popierajúcu gravitáciu.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Niekoľkohodinová cesta na vrchol

 

Cesta pre nich, rovnako ako pre pútnikov, obvykle začína v dedine Kinpun – a z tej je to k balvanu zhruba päť hodín chôdze. Niektorí sa na pochod skutočne vydajú po svojich – iní využijú služby tunajších „dopravcov“. Po kovovej konštrukcii človek vylezie na upravenú korbu nákladného automobilu, batožinu hodí do drôtenej klietky v zadnej časti a potom sa necelú hodinku natriasa po kľukatej ceste hore, do miesta zvaného Yatetaung.

A z neho už ho žiadne auto ďalej neodvezie. Väčšina turistov odtiaľ vyráža na asi hodinovú cestu nahor po svojich. Menšina zas využíva služby tunajších nosičov. A tí vám neodnesú len batožinu – na nosidlách sa totiž môže nechať štvoricou mladíkov na vrchol vyniesť i ktorýkoľvek turista. Cena takej služby sa tu odvíja od toho, koľko vážite.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Kúpte si elixír!

 

Pokiaľ však človek len trochu môže, mal by cestu absolvovať pešky. Lemujú ju totiž desiatky a desiatky stánkov, v ktorých Myanmarci predávajú snáď všetko – od jedla a pitia, cez elixíry vo fľašiach, ktoré nevzbudzujú prílišnú dôveru, po sušené časti zvierat. Pri niektorých „produktoch“ človek aspoň zhruba tuší, čo má pred sebou, u iných však tápe a snáď radšej ani nechce vedieť.

Do areálu Zlatého vratkého balvanu /Zlatého viklanu/ sa vchádza bránou, ktorú strážia dva levy, cudzinci tu tiež musia zaplatiť vstupné. Ďalej na nich čaká vydláždené priestranstvo (ktoré sa na priamom slnku mení na vyhňu) a na ňom obchody, kde človek môže zakúpiť ovocie na obetovanie, sviece, zvončeky a vonné tyčinky a menšie pozlátené chrámy, ktoré na našincov môžu pôsobiť ako gýč.   

V areáli narazíte tiež na ohromný čierny kamenný masív – podľa legendy to vraj bol čln, ktorý vyzdvihol zlatý balvan zo dna mora, dopravil ho hore a následne skamenel.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Ženám dotyk zakázaný!

 

A potom už je tu samotný balvan. Lenže pozor – priblížiť sa k nemu a dotknúť sa ho môžu len muži – ženám je dovolené len z úctivej vzdialenosti pozorovať a modliť sa. Muži majú naopak tú výsadu, že môžu na balvan umiestniť drobný lístoček zlata.

Balvan je však aj tak najpôsobivejší z plošín a terás, ktoré sú v jeho blízkosti. Je z nich výhľad i na okolité kopce a zrázy, pokryté desiatkami ďalších drobnejších stúp. Všimnúť si ich môžete už vo chvíli, keď začnete stúpať na vrchol k balvanu.

A pokiaľ človek len trochu môže, mal by si na vrchole Kyaiktiyo počkať na východ alebo západ slnka. V tom čase sa vzduchom nesie spev mníchov a pútnikov, k tomu sa pridajú vône tyčiniek a dym zo sviečok. Atmosféra, ktorú táto kombinácia vykúzli spolu s mäkkými lúčmi slnka, opierajúcimi sa o Zlatý balvan, je magická.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Autor: Lucie Štěrbová & Tomáš Cikán   

 

 

 

Zdieľať článok na Facebooku