NA CESTÁCH Futbalom za lepší život

V kombinácii s vysokou mierou chudoby, nezamestnanosti, s nedostatkom príležitostí na zárobok, takmer neexistujúcim  systémom sociálneho zabezpečenia a iných okolností sa tento problém stáva jedným z najvážnejších v súčasnej Keni. Dôsledkom prudkého nárastu obyvateľstva, a vládnej (ne)aktivity sú slumy, oblasti „nelegálneho osídľovania“ ako ich nazýva vláda, v ktorých sa tiesni až 60 percent obyvateľstva Nairobi. V slumoch nie je kanalizácia, rozvod vody, neexistuje odvoz odpadu. Odpad sa kopí medzi „domčekmi“ z vlnitého plechu a spôsobuje obrovské množstvo infekčných a iných ochorení. Životný priestor je tu minimálny. Na troch metroch štvorcových sa tlačia celé rodiny.

Za domce, resp. za použité pozemky sa platí nie práve najnižšie nájomné, neraz aj členom vlády, ktorým v týchto územiach patria rozsiahle pozemky. Možnosť zárobku v meste existuje, nie však pre všetkých. Drvivá väčšina obyvateľov žije v extrémnej chudobe, bez prístupu k základným službám, akými sú vzdelanie či zdravotná starostlivosť. Rodiny v Nairobských slumoch sú mnohopočetné, a väčšinou nemajú možnosť zabezpečiť deťom vzdelanie. Mnoho detí je stratilo svojich rodičov v dôsledku HIV/AIDS či po nedávnych povolebných násilnostiach. Deti často končia opustené na ulici a utiekajú sa k alkoholu, drogám či fetovaniu, a živia sa žobraním či prostitúciou.

M.U.S.A. – Mukuru Slum Sports Association je jednou z organizácií v slume Mukuru, ktorá sa snaží týmto deťom ulice („streetboys“) pomôcť formou liečby ich drogovej závislosti, poskytovania stravy a ubytovania pri liečbe a v prechodnom období, možnosti trávenia voľného času a športového vyžitia, a  možnosti vzdelávania a rôznych kurzov praktických zručností. Spolu s „chalanmi“ z M.U.S.A. sme sa rozhodli navštíviť dvoch členov ich futbalového tímu.

Prechádzame slumom s Byronom a Marcelom bývalými „streetboys“, ktorí pomáhajú v M.U.S.A. pri práci s mládežou na ulici Ideme ďalej, hlavnou ulicou v slume, pomedzi malé plechové búdky o rozmere asi 5 -6 m², ktoré slúžia ako obchody, alebo príbytky so spálňou, obývačkou aj kuchyňou pre viacerých členov rodiny. Po chvíľke chodenia sa chodník mení na rozbahnenú a odpadkami zahádzanú stoku. Po ceste si všimneme malú „kúpeľňu“, ktorá je určená pre celý blok domov. Je to taká malá nadstavba z 3 vlnitých plechov o rozmere asi 1x1 meter štvorcový s bahnitou podlahou. Približne dva metre od tohto miesta trčí zo zeme rúra s kohútikom, odkiaľ obyvatelia slamu naberajú vodu do vedier a používajú nielen na hygienu, ale aj na varenie a pitie.

V malej uličke na jednej strane perú ženy na malom dvorčeku bielizeň a na druhej strane stoja v hustej zástavbe plechové búdky. Vchádzame hneď do prvých dverí na okraji zástavby. Na posteli sedí Faith so svojim bratom na kolenách. Cez deň nemá toho veľa na práci, väčšinou len sedí, alebo sa hrá s malým bratom. Jej mama cez deň predáva banány na trhu a v noci si privyrába prostitúciou. Faith spolu so svojimi dvoma bratmi a mamou býva v jednej izbe a tak sú deti svedkami všetkého, čo sa v dome po večeroch deje. Ani Faith, ani jej dvaja bratia nevedia, kto je ich otcom. Starší brat má 10 rokov a celý deň je v škole. O malého sa musí starať Faith, zatiaľ má iba jeden rok a nemôže zostať doma sám. Faith má 16 rokov a pred dvoma rokmi ukončila základnú školu. Po anglicky trošku vie, ale veľmi sa hanbí porozprávať niečo o sebe. Vraj by chcela ísť na strednú, ale nemajú na to peniaze. Je rada, že ju mama púšťa aspoň na tréningy a tak každý deň od pondelka do piatku chodí na hodinku na ihrisko M.U.S.A. a hráva futbal.

M.U.S.A. sa snaží dievčatá zachytiť skôr ako sa dostanú na ulicu. V ich prípade je ešte väčšie riziko, že na ulici ich niekto bude nútiť k prostitúcii, alebo že ich rovno znásilnia. Hladné a traumatizované dievčatá sa predávajú za 50 šilingov (menej ako 20 korún), alebo niečo na jedenie. Dievčatá sa snažia sa večer v baroch opiť, aby tak získali odvahu ísť s chlapmi a predávať sa. Väčšinou netrvá dlho kým sa nakazia HIV a vtedy im už niet pomoci. Faith mala šťastie, pretože sa rozhodla poslúchnuť kamarátku a prísť pred dvoma rokmi do M.U.S.A. Vraj má talent, len jej ostych a zakríknutosť ju trošku brzdí v tom aby to dotiahla naozaj ďaleko.  

Naša ďalšia návšteva dnes bude u Collinsa. Jeho dom pozostáva zo štyroch na zeleno namaľovaných vlnitých plechov. Dvere nám otvára vysoký mohutný chalan a s úsmevom nám podáva ruku. Zastavujeme sme sa v predsieni, kde sa traja ledva natlačíme. Na stene visí kalendár a chránič na kolená. V rohu je plynový kempingový varič a naskladaný riad. Miestnosť predeľuje veľká plachta, za ktorou je už len posteľ. Nemáme sme si kam sadnúť a tak sme si podávame ruky a po stojačky začíname rozhovor. Collins sa púšťa do rozprávania, jeho angličtina je celkom dobrá aj keď sa trochu hanbí rozprávať. Práve ukončil štvrtý ročník na strednej ale nevie si nájsť prácu. V M.U.S.A. hráva futbal už dva roky, a chcel by v tom pokračovať aj popri štúdiu a práci.

Má už 20 rokov a uvedomuje si, že aj napriek talentu jeho futbalová kariéra nepresiahne hranice Kene. Jeho snom je stať sa obchodníkom a preto by chcel ísť na Technickú univerzitu, kde sa dá prihlásiť na štúdium obchodu. Pretože nemá na zaplatenie celého nájomného, delí sa o izbu s kamarátom. Pýtam som sa ho či nemá ešte rodinu, ženu a deti a on sa len usmeje a hovorí, že ešte nejaký čas počká kým sa ožení. Pýtam sa ho na rodinu a prečo je tu sám. Chvíľku trvá kým sa rozrozpráva a keď sa mi potichu snaží vysvetliť, že jeho rodina je ďaleko na dedine v západnej Keni, vyhŕknu mu slzy, ktoré sa snaží predo mnou skryť. Keď sa Collins dostal do puberty nevedel sa nijak realizovať, iba sa potuloval a nechcelo sa mu chodiť do školy. Hádal sa kvôli tomu s otcom, preto sa rozhodol sa utiecť do Nairobi, aby tu vyhľadal svojho staršieho brata, ktorý by mu pomohol nájsť prácu a nejako sa uchytiť. Celá rodina si myslela, že brat žije v slume Mukuru a že sa mu darí na tunajšie pomery celkom dobre. Collins ho však našiel po týždňoch hľadania na ulici bez peňazí, úplne na dne.

Začal sa z bratom túlať po uliciach, žobrať a piť alkohol. Brat ho po čase opustil, už sa viac nestretli. Collins prišiel postupne o všetkých kamarátov s ktorými sa po nociach túlal. Domov sa vrátiť nemohol, pretože ho otec odmietol. Keď dovŕšil osemnásť rokov, bol úplne na dne, rozhodol sa prísť na stretnutie do M.U.S.A. V programe M.U.S.A., ktorý nazvali Alcoholic Narcotic Annonymous ho naučili ako prestať piť, ako nadviazať a udržať si priateľstvo a ako sa aktívne zapájať do komunity. Začal hrávať futbal, v ktorom  sa mu darilo a získal si úctu aj u ďalších chlapcov v tíme. Rozhodol sa pomáhať aj pri rehabilitácii nových streetboys z ulice.

Na stretnutiach, ktoré sa konajú každý piatok rozpráva o tom ako alkohol ovplyvnil jeho život a čo všetko musel obetovať aby sa dostal tam kde je dnes. Keď sa mu podarí ukončiť strednú obchodnú školu, chce si nájsť dobrú prácu a popri tom študovať na univerzite a hrať futbal. Viera, že sa raz bude môcť postaviť hrdo pred otca a povedať mu, že skončil univerzitu a že to dotiahol ďalej ako si všetci mysleli ho ženie dopredu. Verí, že potom ho rodina opäť prijme a bude sa môcť vrátiť domov. 

Podobný osud mal aj  Patrick Oboya Onyando. Ešte donedávna bol chudobným chlapcom z Mukuru, dnes je úspešným futbalistom, hráčom prvoligového českého mužstva Mostu. Všetci chlapci z M.U.S.A. ho považujú za svoj veľký vzor a dúfajú, že aj im sa niekedy podarí dostať sa zo slamu.

 

Občianske združenie Človek v ohrození je nezisková, mimovládna organizácia, založená na Slovensku v roku 1999. Jej poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami prírodných katastrof, konfliktov a autoritárskych režimov za podpory širokej verejnosti. Prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích podujatí a ďalšej osvetovej činnosti informuje verejnosť o závažných problémoch spoločnosti a zároveň ju oslovuje aby sa rôznymi formami zapojila do pomoci ľuďom v núdzi. Jej činnosť sa rozdeľuje do štyroch hlavných oblastí záujmu - humanitárna pomoc, rozvojová pomoc, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity na Slovensku. Od svojho vzniku, vďaka partnerom a podporovateľom, mohla pomôcť tisíckam ľudí v 15 krajinách sveta. Pomôžte aj vy. Klub darcov Človeka v ohrození.

 

Zdroj/autor: Ivana Raslavská, OZ Človek v ohrození

 

 

 

 

Zdieľať článok na Facebooku