Avdarma - Sen o sociálnom blahobyte vďaka "mecenášom" z Podnesterska

Väčšine Slovákov a Sloveniek sa Moldavsko, ak si ho na prvé počutie nepomýlia s Mongolskom, spája s výborným vínom. Ďalej už naše vedomosti väčšinou nesiahajú. Moldavsko je na európske pomery chudobná krajina. Väčšina ľudí sa živí poľnohospodárstvom a takmer polovica štvormiliónového národa žije a pracuje dlhodobo v zahraničí. V Rusku, Nemecku, a tak. Moldavčania nie sú veľmi sebavedomý národ a keď im rozprávate o Slovensku, najčastejšie počujete: „To by sa u nás nepodarilo. To by určite nefungovalo.“  Máte pocit, že ste v zakliatej krajine na ktorú všetci „princovia“ zabudli.

Na juhu krajiny žije v autonómii malý národ Gagauzanov. Sú z tureckej skupiny národov, v kuchyni hovoria po gagausky, v škole a na úrade po rusky, často nevedia moldavsky, o iných jazykoch ani nehovoriac. Hlavné mesto Komrat je veľkosti Pezinka a nedá sa o ňom veľa zaujímavého napísať.

Ak sa ale vydáte zopár kilometrov na východ smerom k ukrajinskej hranici, po ceste, za ktorú by sa hanbili aj v Afganistane, narazíte na dedinu, ktorú akoby v strede tej moldavskej depresie postavili mimozemšťania. Námestie vydláždene zámkovou dlažbou, parčík, fontána. Pošta, kino, ktoré nemajú ani v Komrate, vyasfaltované cesty. V múzeu histórie Avdarmy, tak sa táto asi štvortisícová dedina volá, vám veselý dôchodca s úsmevom plným zlatých zubov podrobne vysvetlí, že od 12. storočia, kedy dedinu založili príslušníci nejakého starodávneho tureckého kmeňa, jej obyvatelia bojovali v úplne všetkých vojnách Európy aj Ázie. Vkusné drevené panely predstavujú bojovníkov armády ruského cára, tureckého sultána, Hitlera, Stalina a všetkých čo prišli po nich. Pamätný cintorín na žulových tabuliach vymenúva mená tých, čo zomreli v hladomoroch, epidémiách týfusu, či vojnách. Projektanti cintorína veľmi pragmaticky nechali jednu stenu prázdnu. Vedia, že  katastrofy sa nikdy nekončia a treba byť pripravený.

Za múzeom je radnica v tvare Bieleho domu, v noci krásne osvetlená. Vedľa pekáreň, ktorá zásobuje chlebom polovicu Moldavska. V štýlovej drevenej reštaurácii ochutnáte rybu so skvelým šalátom a čoraz ťažšie chápete, odkiaľ sa zobralo bohatstvo tejto dediny na konci sveta. Vysvetlenie je bizarné. Je to investícia dvoch miestnych rodákov, ktorí podnikajú v Podnestersku. Na čom zbohatli, ponechávam na fantáziu čitateľov. Kto má malú fantáziu, nech si otvorí Wikipédiu a prečíta, akým biznisom je Podnestersko známe. Avšak títo páni sa rozhodli investovať do svojej dediny. Vedľa radnice stoji obrovské biznis centrum. Úsmev na tvári  vám zamrzne vo chvíli, keď pochopíte, že tu sídli asi 10 firiem, ktoré majú zadarmo kanceláriu a pôžičky so smiešnymi úrokmi. Na prvom poschodí je umelecká škola pre avdarmské deti s baletnou sálou hodnotu národného divadla. Talentovaným deťom slúži tenisový kurt, keramická a rezbárska dielna. Kto je šikovný dostáva štipendium na štúdium v zahraničí. Každý maturant dostáva tablet a 1000 eur na ďalšie štúdium. Obyvateľka Avdarmy dostane pri narodení dieťaťa takú istú sumu.

Prečo? Mecenáši, ako ich v dedine nazývajú, veria v to, že sa oplatí investovať do ľudí. Stopercentná zamestnanosť produkuje také príjmy z daní, že tento sociálny blahobyt postupne viac a viac financuje obec. Niet kriminality, niet úniku mozgov. A v celom Moldavsku nevidíte toľko mamičiek s kočíkmi. Cestou späť po rozbitej ceste sa neubránite myšlienke na to, čo by bolo, keby každý zbohatlík takto zainvestoval do svojej rodnej dediny.

P.S. Tento článok bol zmenený na žiadosť obyvateľov Avdarmy. Nebolo jeho cieľom nikoho uraziť.

Autor: Zuzana Fialová